BRATISLAVA. Finančný sektor pandémiu zatiaľ zvláda, vo viacerých smeroch je dokonca silnejší. Počas pandémie je schopný pokračovať vo financovaní ekonomiky a finančná stabilita nebola narušená.
Vďaka zodpovednosti bánk vyšiel z krízy dokonca kapitálovo posilnený.
Vyplýva to zo správy o finančnej stabilite, ktorú na tlačovej konferencii predstavili zástupcovia Národnej banky Slovenska.
Pomohli aj štátne opatrenia
"Dôležité je, že kríza zatiaľ nezanechala trvalejšie následky na ekonomike. Firmám poklesli tržby a až po ústupe druhej vlny zaznamenali oživenie, hoci nerovnomerné. Na prekonávaní ťažkostí zapracovali najmä samotné podniky, ktoré znížili náklady, a tým do veľkej miery kompenzovali výpadky tržieb," priblížil Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS.
Podľa neho pomohli im aj štátne opatrenia.
"Mnohé firmy síce vykázali nižší zisk ako pred krízou, ale počet tých v strate vzrástol iba mierne. Pôvodné obavy o veľké zlyhávanie úverov sa postupne zmiernili. Prevažná väčšina úverov sa po ukončení odkladu bez problémov spláca," informoval.
Tieto faktory mali podľa jeho slov priaznivý vplyv na ziskovosť bánk. "Tá však naďalej zaostáva za mediánom EÚ. Pri jej obnovení bola kľúčová obozretnosť bánk, ktoré väčšinu predpokladaných strát z nesplácaných úverov zaúčtovali už v roku 2020. Dobré výsledky vykázal nielen bankový sektor, ale aj poisťovne," podčiarkol.
"Napriek viacerým pozitívnym správam zostáva prítomná určitá neistota týkajúca sa budúcnosti. Súvisí najmä s niektorými ekonomickými odvetviami, ako ubytovanie či reštaurácie. Pretrvávajú aj otázky o ďalšom vývoji na trhu komerčných nehnuteľností. Ťažkosti so splácaním stále ešte môžu narásť aj pri úveroch domácnostiam, špeciálne pri spotrebnom financovaní," upozornil Dvořáček.
S odznievaním krízy sa do popredia podľa Dvořáčka opäť dostávajú nerovnováhy na trhu bývania a jeho financovania.
"Táto oblasť bola pandémiou ovplyvnená len okrajovo a od jari 2021 navyše nabrala na dynamike. Dopyt po nehnuteľnostiach je silný aj vďaka nízkym úrokovým sadzbám a úsporám, ktoré domácnosti vytvorili počas lockdownov," povedal.
Limity na úverové štandardy
S rastom cien nehnuteľností sa podľa neho zvyšuje riziko, že nedokáže včas pribrzdiť.
"Silný rast úverov vedie k zrýchleniu rastu zadlženosti domácností. Slovensko sa v ňom opäť dostalo na čelo krajín EÚ. Tento vývoj čiastočne súvisí s rastom príjmov. Avšak objavujú sa aj ďalšie rizikové faktory - mnohé domácnosti svoje dlhy po čase nadmerne navyšujú a predlžujú si dobu splácania. Každá druhá poskytnutá hypotéka sa bude splácať ešte aj na dôchodku, niektoré až po 70-tke," podčiarkol.
Zdôraznil, že proti týmto rizikám podľa neho pôsobia limity na úverové štandardy, ktoré NBS zaviedla v posledných rokoch.
"Koronakríza potvrdila, že limity sú zatiaľ vhodne nastavené a pomáhajú chrániť domácnosti pred zlyhaním. NBS však ďalej monitoruje aktuálne riziká, najmä predlžovanie splatností do dôchodkového veku. V prípade potreby zváži úpravu limitov," dodal Dvořáček.
"Nové riziká môže priniesť aj aktuálny vývoj v podnikovom sektore. S odznievaním koronakrízy sú podniky vystavené novým ťažkostiam v podobe výpadkov dodávok a prudkého rastu cien energií. Schopnosť zvládnuť tieto výzvy bude závisieť najmä od toho, ako dlho a v akej intenzite budú prítomné. V neposlednom rade podniky stoja aj pred výzvou na zelenšie podnikanie," doplnil Marek Ličák, riaditeľ odboru finančnej stability NBS.
