Najprv nemohli robiť vôbec, potom chodili domov k zákazníkom a posledné dva týždne sú opäť zavretí. Kaderníci a barberi počas pandémie ekonomicky trpia, siahajú po úsporách a štátnej pomoci, no ani to mnohých neuchránilo od dlhov.
Adam KULÍK vlastní barbershop v bratislavskom nákupnom centre Eurovea. „Od konca druhej vlny som zvládol platiť len náklady na život, nevytvoril som si žiadne zásoby, tobôž nie také, aby som teraz dokázal platiť prevádzkové poplatky,“ približuje v rozhovore pre INDEX.

Veľký posun nečaká ani od avizovaného piatkového otvorenia prevádzok v režime OP (očkovaní a prekonaní). Skôr než nutnosť kontroly zákazníkov by privítal pôvodné kapacitné obmedzenia.
Podľa neho fungovali a mohol vďaka nim obslúžiť viac klientov. „Ak by sme fungovali v hodinových intervaloch, nevidím v tom problém,“ mieni Adam KULÍK.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako pandémia zmenila chod barber shopu?
- Pomôže mu, ak sa služby sprístupnia od 10. decembra v režime OP?
- Do akej miery využíval pomoc od štátu a čo si o nej myslí?
- Aké straty mu spôsobila pandémia a ako zvládne tretiu vlnu?
Pandémia už trvá takmer dva roky. Ako zasiahla vaše podnikanie?
Podnikať som začal asi dva roky pred vypuknutím pandémie. Začiatky boli ťažké. Bolo treba nájsť šikovných ľudí, zabehnúť sa a naučiť sa spoločne pracovať.
Počas prvej vlny nás úplne zavreli, bez príjmov som musel platiť zamestnancov aj prenajaté priestory v nákupnom centre, ktoré štát preplácal až spätne, aj to nie úplne.
Počas druhej vlny nám zase dovolili len návštevy a strihanie zákazníkov u nich doma. Zamestnanci sa však často báli o svoje zdravie. Navyše, chodiť za niekým osobne tiež niečo stojí, často sa musíte s termínmi prispôsobovať na úkor osobného života.
Nehovoriac o tom, že takto získané financie vôbec neboli postačujúce. Nemal som z čoho vyplácať mzdy a štátna pomoc v tom čase ešte stále chodila oneskorene. Nakoniec mi neostávalo nič iné ako zamestnancov prepustiť.

Chceme pracovať pre všetkých
Čo ste odvtedy zmenili, aby ste znížili náklady a riziko podnikania?
Rozhodol som sa, že na trvalý pracovný pomer už zamestnávať nebudem. V neustále sa meniacich podmienkach je to jednoducho nemožné. Aj súčasný stav je toho dôkazom.