BRATISLAVA. Národná rada vo štvrtok odštartovala diskusiu k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Do rozpravy sa písomne prihlásilo šesť poslancov, následne budú mať možnosť prihlásiť sa ešte ústne.
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) pri predstavovaní návrhu vyhlásil, že návrh síce pôjde na hlasovanie s deficitom 4,94 percenta HDP, nedovolí však čerpať z prostriedkov nad 4,3 percenta, keďže sa v koalícii na troch ústavných zmenách nedohodli.
Matovič žiada dohodu na ústavných zmenách
Minister financií pripomenul svoje slová, že deficit 4,94 percenta HDP môže byť za troch podmienok, ktorými boli tri ústavné zmeny. Podotkol však, že v koalícii sa nenašla "dobrá vôľa" na prijatie novely zákona o dlhovej brzde, a tak podľa jeho slov nie je dohoda na dlhovej brzde, výdavkových limitoch ani na dôchodkovej reforme.
Matovičovi schválili rozpočet, Sulík dostal podmienku (otázky a odpovede) Čítajte"Zákon v tejto podobe pôjde na hlasovanie aj s touto výškou deficitu, 4,94 percenta, ale tak, ako tu stojím, ako minister financií nedovolím čerpať z tých prostriedkov nad 4,3 percenta, ktoré skončia vo VPS (Všeobecná pokladničná správa - pozn. TASR), nedovolím čerpať ani euro bez toho, aby tieto ústavné zmeny boli prijaté," zdôraznil Matovič.
Prostriedky tak na priority ministerstiev neuvoľní bez toho, aby sa koalícia dohodla a prijala spomínané ústavné zmeny.
SaS rozpočet podporí
Šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS) v rozprave uviedol, že návrh rozpočtu je mimoriadne štedrý. Vo verejnej správe ráta s výdavkami viac ako 49 miliárd eur, čo predstavuje takmer 47 percent z celkového očakávaného hrubého domáceho produktu (HDP) za rok 2022.
Zároveň požiadal o podporu predloženému návrhu štátneho rozpočtu. SaS ho podľa jeho slov podporí. Štát podľa neho musí na sebe začať šetriť.
"Potrebujeme vybudovať reálne efektívny štát, na to sú potrebné reformy a presmerovanie finančných prostriedkov do kľúčových oblastí, ktoré potrebujú reformy, a šetrenie na úradníkoch, štátnych inštitúciách, štátnych orgánoch, počínajúc ministerstvami a končiac aj v niektorých prípadoch samosprávami," skonštatoval Viskupič.
Zároveň tvrdí, že by bolo potrebné radšej sa pripraviť na dlhodobo vyššiu fundamentálnu infláciu, keďže tento parameter podľa neho ovplyvní hospodárenie.
"Mali by sme pozornosť venovať aj zavedeniu nástrojov, ktoré dosahy nárastov cien tovarov a služieb môžu aspoň čiastočne eliminovať. Makroekonomické predpoklady vo východiskách návrhu rozpočtu na roky 2022 až 2024 sú v tomto ohľade nastavené správne," poznamenal.
Viskupič je rád, že minister Matovič "rešpektoval politickú realitu" a nepustil sa do znižovania vládou schváleného deficitu 4,94 na 4,3 percenta.
Myslí si, že by to bol zvláštny precedens, pretože väčšinou sa v parlamente deficit zvyšuje, nie znižuje.
"Rešpektujem a oceňujem rozhodnutie pána ministra, že uvedených cca 500 miliónov eur bude strážiť vo všeobecnej pokladničnej správe, a teda zatiaľ sa neminú," dodal. Tieto rozhodnutia ministra financií podľa neho výrazne uľahčia prijatie rozpočtu.