BRATISLAVA. Predchádzať úpadkom firiem by mohla preventívna reštrukturalizácia.
Nový inštitút dobrovoľného ozdravenia spoločnosti by mali využiť podnikatelia, ktorí vedia o svojich možných finančných ťažkostiach a hrozí im, že sa v nasledujúcom období dostanú do platobnej neschopnosti.
Vyplýva to z návrhu zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý v utorok schválila vláda.
"Základným cieľom návrhu zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, keď úpadok hrozí, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní," uviedlo ministerstvo spravodlivosti v predkladacej správe k zákonu. Novú legislatívu ešte musí schváliť Národná rada SR.
Hlavnou novinkou navrhovaného zákona je inštitút verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Na rozdiel od firiem v úpadku, ktoré sa usilujú o reštrukturalizáciu až v čase, keď im reálne hrozí konkurz, je preventívna reštrukturalizácia dobrovoľná a umožňuje dlžníkovi väčší vplyv na celý proces ozdravenia jeho spoločnosti.
Verejnú aj neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu musí schváliť súd, no v prípade neverejnej ide v podstate iba o dohodu dlžníka s financujúcimi bankami. Verejná aj neverejná preventívna reštrukturalizácia je právom dlžníka a môže sa začať len na jeho návrh.
Podmienkou podania návrhu je vypracovaný reštrukturalizačný plán. Ak súd povolil verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, dlžník môže opätovne podať návrh najskôr po uplynutí dvoch rokov od jej skončenia.
Zákon upravuje aj fungovanie správcov konkurznej podstaty. Mala by byť zavedená špeciálna správcovská skúška pre správcov, ktorí majú byť ustanovení do obzvlášť ťažkých konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Návrh zákona vyplýva z aplikácie smernice Európskej únie, ktorá túto novinku zavádza v celej EÚ.
Ďalšie správy z rokovania vlády:
- Ministerstvo financií navrhuje znížiť štátne finančné aktíva v celkovej sume 59,5 mil. eur. Predmetom materiálu, ktorý schválila vláda, sú pohľadávky, resp. časť pohľadávok Slovenska voči zahraničiu, ktoré sú po lehote splatnosti a z rokovaní s dlžníckym štátom je zrejmé, že tento ich nesplní alebo nemôže splniť. Predmetom materiálu sú aj pohľadávky voči podnikom, ktoré vznikli z barterových operácií.
- Výrobca prevodoviek Magna PT dostane od štátu na rozšírenie výroby v Kechneci pri Košiciach investičný stimul vo výške 13,278 milióna eur vo forme úľavy na dani z príjmu. Firma plánuje do roku 2023 investovať do budov, strojov, prístrojov a zariadení spolu viac ako 144 miliónov eur.
Vládny kabinet na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina) schválil aj zavedenie letného času v rokoch 2022 až 2026. Ide o určenie presných dátumov, kedy bude začínať a končiť letný čas počas najbližších rokov.
Letný čas bude začínať i končiť vždy v nedeľný deň. Budúci rok začne 27. marca a skončí 30. októbra. V roku 2023 bude začínať letný čas 26. marca a skončí 29. októbra. Pre rok 2024 vláda určila začiatok letného času na 31. marca a koniec na 27. októbra. V roku 2025 začne letný čas 30. marca a skončí 26. októbra. A pre rok 2026 určil kabinet trvanie letného času od 29. marca do 25. októbra.
Vláda odsúhlasila aj zmenu použitia kapitálových výdavkov rezortu práce a sociálnych vecí z roku 2020. Suma 3,45 milióna eur mala pôvodne smerovať na rekonštrukciu budovy školiaceho centra Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Levoči. Ministerstvo práce a sociálnych vecí tieto prostriedky namiesto toho vynaloží na financovanie havarijných stavov administratívnych budov 18 úradov práce v sume 1,95 milióna eur a na nákup 120 osobných motorových vozidiel pre Centrá pre deti a rodiny v celkovej výške 1,5 milióna eur.
Vláda by mala obciam uhradiť výdavky vo výške 1,8 milióna eur za vykonané záchranné práce a opatrenia počas mimoriadnych situácií. Vo všetkých šiestich dotknutých obciach ich vyhlásili pre zosuv pôdy. Návrh ministerstva vnútra je v medzirezortnom pripomienkovom konaní v skrátenej lehote. Zdôvodnili ju naliehavosťou predloženia na rokovanie vlády.
Na Slovensku by sa malo v prvom polroku 2022 uskutočniť 32 vojenských cvičení a príslušníci Ozbrojených síl SR by sa mali zúčastniť na 61 cvičeniach mimo územia Slovenska. Vláda vyslovila súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR a s vyslaním OS SR mimo územia Slovenskej republiky na účel vojenských cvičení v prvom polroku 2022.
V armáde by malo do roku 2028 pôsobiť 20 633 profesionálnych vojakov. Ich počet by sa tak mal zvýšiť oproti roku 2023 o 4 298. Vyplýva to zo Smernice pre obranné plánovanie SR na roky 2023 až 2028, ktorú odobril vládny kabinet. Ide o základný národný riadiaci dokument strednodobej fázy obranného plánovania. Smernica stanovuje zámery, priority, úlohy a zdrojový rámec na zabezpečenie obrany štátu. Zároveň je iniciačným dokumentom pre usmernenie strednodobej fázy obranného plánovania v oblasti obrany štátu na Ministerstve obrany, na ďalších ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy.
Informovanosť o praktickej implementácii plánu obnovy sa zvýši. Materiál obsahuje návrh zriadenia Rady vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy ako poradného orgánu vlády. Úlohou rady bude zabezpečiť partnerský dialóg medzi Národnou implementačnou a koordinačnou autoritou a členmi rady k otázkam týkajúcim sa plánu obnovy, najmä čo sa týka vykonávania mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Vláda nerozhodla o vymenovaní nového predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Návrh vedúceho úradu vlády bol stiahnutý z utorkového rokovania. Výberová komisia predtým odporučila vláde, aby navrhla prezidentke vymenovať za predsedu PMÚ Matúša Medveca, ktorý sa na verejnom vypočutí zúčastnil ako jediný kandidát.
Nová Stratégia SR pre mládež na roky 2021 – 2028, ktorú schválila vláda, sa snaží reflektovať rôznorodosť mladých ľudí v jednotlivých oblastiach a opatreniach. Ide napríklad o Dobrovoľníctvo, Zamestnanosť, Digitálnu transformáciu, Udržateľnú a zelená budúcnosť či Zdravý životný štýl a psychické zdravie. V rámci nich je celkovo 14 cieľov, 88 opatrení a 94 merateľných indikátorov.
Slovensko na tohtoročnú olympiádu a paralympiádu vyslalo historicky najnižší počet športovcov. Na hrách XXXII. olympiády v Tokiu 2020, ktoré sa konali od 23. júla do 8. augusta 2021 reprezentovala Slovensko výprava so 41 športovcami a na XVI. paralympiády v Tokiu 2020 v termíne od 24. augusta do 5. septembra to bolo 27 športovcov. Vyplýva to z Informatívnej správy o účasti športovej reprezentácie na Hrách XXXII. olympiády a XVI. Paralympijských hrách v Tokiu 2020.
Ministri na svojom dnešnom zasadnutí schválili rekonštrukciu budovy, ktorú Ústav pamäti národa dostal do svojho vlastníctva od štátu. Ústav tak na základe dnešného rozhodnutia vlády môže začať s verejným obstarávaním rekonštrukcie svojho sídla, ktorá by mala stáť 8 251 700 eur vrátane DPH.
