BRATISLAVA. Zákon roka prešiel. Parlament schválil návrh zákona o štátnom rozpočte z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) na rok 2022.
Za hlasovalo 91 zo 146 prítomných poslancov, proti ich bolo 52 a traja sa zdržali.
Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku podľa návrhu dosiahnuť 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Štátny rozpočet na budúci rok podporili poslanecké kluby OĽANO, SaS a Sme rodina. Proti hlasovali poslanci Smeru a ĽSNS.
Z nezaradených poslancov rozpočet podporili Jana Žitňanská, Alexandra Pivková, Miriam Šuteková, Ján Krošlák a Juraj Šeliga. Zdržali sa Jozef Šimko, Miroslav Kollár a Tomáš Valášek, ostatní nezaradení boli proti.
Poslanci schválili Matovičov rozpočet. Ktoré rezorty dostali najviac a čo sa môže zvrtnúť? Čítajte Zákon, kde sú všetci nespokojní
Schválený rozpočet je podľa Matoviča kvalitný a zodpovedný. Je to podľa neho rozpočet, ktorý je nevyhnutný na to, aby sme ako štát fungovali.
„Som na túto koalíciu hrdý, nekradneme a zodpovedne otáčame každé jedno euro, aby sme hospodárili so spoločnými prostriedkami ako s vlastnými,“ povedal Matovič. Je potrebné podľa neho ustrážiť prostriedky pre budúce generácie.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa po hlasovaní poďakoval všetkým tým poslancom, ktorí zahlasovali za rozpočet. Podľa jeho slov ho minister financií Igor Matovič pripravil zodpovedne. „Koalícia ide pevne ďalej pripravovať ďalšie výsledky pre občanov Slovenska,“ povedal Heger.
Predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) označil rozpočet za zákon roka, kde sú nastavené základné pravidlá, ktoré krajine umožnia ďalej fungovať. „Rozpočet je presne ten zákon, kde sú všetci nespokojní,“ poznamenal Viskupič. No podľa neho napriek tomu našli kompromis, keď sú síce všetci trošku nespokojní, no napriek tomu zahlasovali za.
Dohoda na troch zákonoch chýba
Poslanec Richard Raši predložil na hlasovanie pozmeňujúci návrh, ktorým sa malo presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na budúci rok 500 miliónov eur do kapitoly ministerstva zdravotníctva. Odôvodnil to stabilizáciou zdravotníkov.
Boris Kollár (Sme rodina) krátko pred hlasovaním na tlačovej konferencii povedal, že za uvedený pozmeňujúci návrh zahlasuje. Tento pozmeňujúci návrh však neprešiel.
Stále nie je v koalícii dohoda na dlhovej brzde, výdavkových limitoch a dôchodkoch. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) preto podľa jeho slov nedovolí jednotlivým rezortom čerpať 500-miliónové prostriedky. Tie skončia v kapitole Všeobecná pokladničná správa, pokiaľ sa tri ústavné zmeny neschvália.
Predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) toto rozhodnutie rešpektuje.
Aký rozpočet navrhol Matovič
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni 44,174 miliardy eur. Väčšinu z toho tvoria daňové príjmy a príspevky na sociálne zabezpečenie.
Výdavky rozpočtu verejnej správy by mali tvoriť 49,387 miliardy eur. Deficit verejnej správy by tak mal byť v sume 5,21 miliardy eur.
Rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 19,97 miliardy eur a výdavkami v sume 25,45 miliardy eur pri schodku 5,47 miliardy eur.
Hrubý dlh Slovenska by mal kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 percenta HDP a do roku 2024 klesnúť pod 59 percent HDP.
V kapitole Všeobecná pokladničná správa rezort financií na budúci rok rozpočtuje rezervu na negatívne vplyvy pandémie ochorenia Covid-19 v sume cez 717 miliónov eur. Ide o rezervu v súvislosti s pretrvávajúcimi nepriaznivými vplyvmi tejto pandémie v nadväznosti na aktuálny nástup a predpokladané trvanie jej tretej vlny.
V roku 2023 návrh rozpočtu predpokladá pokles deficitu hospodárenia verejnej správy na 3,39 percenta a v roku 2024 na 3,26 percenta. Podľa európskych limitov a platnej legislatívy by sme však mali smerovať pod tri percentá.
Cieľ schodku na rok 2023 je na úrovni 2,68 percenta a v roku 2024 na úrovni 0 percent. Na dosiahnutie týchto cieľov by však bola nevyhnutná dodatočná konsolidácia za viac ako 800 miliónov eur v roku 2023 a viac ako 3,8 miliardy eur v roku 2024.
