V júli vydala Európska únia súbor opatrení Fit for 55, ktorý má členským štátom pomôcť dosiahnuť zníženie uhlíkových emisií do roku 2030 a o niečo neskôr aj uhlíkovú neutralitu.
Okrem prechodu na elektromobilitu či zavedenia uhlíkového cla sa v balíku spomína dekarbonizácia budov, ktoré sú jedným z najväčších producentov emisií skleníkových plynov.

V polovici decembra Európska komisia predstavila revíziu Smernice o energetickej hospodárnosti budov, v ktorej členským štátom únie navrhuje viacero spôsobov, ako sa vyrovnať s emisiami z budov.
Čo budú musieť spĺňať novopostavené nehnuteľnosti? Ako sa to dotkne existujúcich domov? Budú domácnosti nútené meniť svoj energetický mix, aby hospodárili efektívnejšie? INDEX odpovedá na najdôležitejšie otázky.
V článku odpovedáme na otázky:
- Prečo EÚ zmenila Smernicu o energetickej hospodárnosti budov?
- Čo budú musieť spĺňať nové budovy?
- Ako sa novinky dotknú existujúcich budov?
- Hovorí sa o energetickom certifikáte. Čo to je a budem si ho musieť zaobstarať?
- Kúrim plynom. Mám očakávať, že v budúcnosti to nebude možné?
- Aké alternatívy k plynu by sa mali objaviť na trhu?
- Náklady na renováciu budov nie sú malé. Oplatí sa to?
- Ako EÚ pomôže nízkopríjmovým skupinám, ktoré najčastejšie bývajú v energeticky neefektívnych domoch?
- Aké kroky bude musieť urobiť slovenská vláda?
- Kedy začne zrevidovaná smernica platiť?
1. Prečo EÚ zmenila Smernicu o energetickej hospodárnosti budov?
Budovy sú dlhodobo považované za jeden z najväčších zdrojov znečisťovania v Európskej únii. Spotrebúva sa v nich 40 percent všetkej vyrobenej energie a produkujú 36 percent emisií skleníkových plynov.
Tri štvrtiny budov sa vyznačujú nízkou energetickou efektívnosťou, čo často spôsobuje neekologický zdroj vykurovania. EÚ predpokladá, že ak nepríde k zmene, 85 percent z nich sa bude využívať aj v roku 2050 (kedy chce únia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu).
Navyše, Európska komisia vidí v obnove budov a zmene zdroja ich vykurovania či chladenia aj spôsob, ako obyvateľstvo ochrániť pred vysokými cenami elektriny a plynu, ktorým v súčasnosti čelia všetky členské štáty únie.