Keď v marci 2020 vypukla pandémia nového koronavírusu, bánovecká Zornica zaplnila médiá. Textilka dokázala zo dňa na deň zmeniť výrobu a namiesto košieľ začala šiť ochranné rúška.
Nový výrobný program však fabrike nepomohol. Dostala sa do finančných problémov, pre ktoré sa banka rozhodla poslať do dražby jednu z jej budov.
INDEX sa zhovára s generálnym riaditeľom a majiteľom spoločnosti Zornica Banko Fashion IGOROM MAUKŠOM.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa stal majiteľom Zornice a ako fabrika získala najdôležitejšieho zákazníka?
- Čo sa stalo po tom, ako ho Zornica stratila?
- Prečo je firma v problémoch?
- Ako sa Zornici vypomstila medializácia na začiatku covidovej pandémie?
Ako dlho ste v Zornici?
V Zornici som už dvadsať šesť rokov. Kúpil som ju v privatizácii. Bol som záujemca, ktorý bol ochotný zaplatiť najvyššiu cenu.
V prepočte som za podnik dal niečo vyše šesť miliónov eur, čo bolo na úrovni 110 percent účtovnej hodnoty. To nebývalo v tom čase bežné. Túto sumu som v priebehu piatich-šiestich rokov vyplatil.
Covid priniesol problém. Ale to, čo prišlo po ňom, katastrofu Čítajte Prečo ste sa rozhodli v 90. rokoch podnikať v textilnom priemysle? Zmenou režimu bol predsa výrazne poznačený.
Rozbeh bol veľmi ťažký a dá sa povedať nezvyčajný. V rukách som mal len podpísanú zmluvu, ktorú som ukázal na vrátnici a následne sa predstavil ľuďom. Nebolo to jednoduché, keďže podnik s 1200 zamestnancami v tom čase nemal žiadnu prácu.
Našťastie som mal kontakty v textilnom priemysle v Taliansku a Nemecku, ktoré som využil. Vyrazil som do zahraničia a do mesiaca sme mali prvé zákazky. Všetko som vybavoval sám, nasadol som do auta a obehal v zahraničí, čo bolo potrebné. Vtedy sa zrodila aj spolupráca s Eternou.
Vypadlo 95 percent odbytu
V čom spočívala?
