Sobota, 22. január, 2022 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Rómovia robia na každej stavbe v Bratislave, sú pracovití (rozhovor)

Pavel Hrica o stereotypoch.

Výkonný riaditeľ občianskeho združenia Cesta von Pavel Hrica. (Zdroj: Archív P.H.)

Dieťa narodené v rodine, ktorá trpí extrémnou chudobou a vylúčením, sa motá v bludnom kruhu. Jeho rodičia riešia existenčné problémy, v rodine vládne toxický stres, ktorý sa negatívne prenáša do vývoja dieťaťa.

Tento osud najčastejšie stretáva deti, ktoré vyrastajú v rómskych osadách. Dve tretiny z nich nenavštevujú predškolskú prípravu a pri nástupe do školy mentálne zaostávajú.

Prvýkrát v živote vidia knihu až v prvom ročníku na základnej škole, nepoznajú farby a tvary, oproti rovesníkom majú sklz vo vedomostiach i v zručnostiach. Zaostávanie často nevymizne. Naopak, prehlbuje sa.

Súvisiaci článok Vzdelávanie detí z vylúčených rómskych komunít sa neposunulo Čítajte 

Ľudia vyrastajúci v generačnej chudobe nemajú dostatočné vzdelanie a sú radi, keď dokončia základnú školu.

„Vzdelanie nie je pre nich priorita, pretože tá je v prežití a riešení urgentných vecí tu a teraz,” vysvetľuje pre INDEX Pavel HRICA. Je riaditeľom občianskeho združenia Cesta von, ktoré pomáha ľuďom uviaznutým v chudobe postaviť sa na vlastné nohy, získať prácu a dôstojný život.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Niektoré firmy potenciál v Rómoch už objavili. Zistili, že môžu byť lojálnou pracovnou silou, ak im dajú šancu a pomôžu im zapadnúť do kolektívu a vytvoriť si pracovnú disciplínu.

V sérii rozhovorov Moderná krajina - návod, ako zlepšiť Slovensko prinášame názory slovenských podnikateľov, ekonómov a osobností. Projekt pripravujeme v spolupráci so spoločnosťou FinStat.

Akí sú ľudia, ktorí žijú v generačnej chudobe?

Sú to takí istí ľudia ako my - majú podobné túžby, radosti i starosti. Chcú žiť, mať prácu a deti. Významne na nich ale vplývajú podmienky, v ktorých žijú. Ak človek vyrastá v prostredí, ktoré je poznačené nedostatkom a neustálymi stresujúcimi situáciami, tak tomu podlieha.

Hromadí sa v ňom psychologické napätie, či prežije a zvládne si zabezpečiť základné existenčné veci. Keď chcem u seba v dome zakúriť, stačí mi otočiť kolieskom na termostate, ale pre ľudí v domčeku s pieckou je to omnoho väčšia výzva.

Venujú doslova hodiny zabezpečeniu si dreva. Ak sa dá, tak legálne, no ak nemajú inú možnosť a nechcú v noci zamrznúť, musia si ho ísť zobrať z lesa nelegálne.

To, čo mne trvalo sekundu, oni riešia hodiny, dni. A takýchto situácií je množstvo. Keď chudobný človek žije v permanentne stresujúcom prostredí, nebude sa vždy správať podľa predstáv spoločnosti, ktorá žije oveľa komfortnejšie.

Nie je problém, že do televízie sa dostanú osady, ktoré nefungujú a vytvárajú tak obraz o všetkých Rómoch?

Áno, niekedy skĺzavame do generalizovania toho, čo vidíme v správach. Hovoríme si, že každý, kto žije v osade, žije v blate a neporiadku. Nie je to pravda. Väčšina Rómov žije v murovaných domoch, pracuje, ich deti chodia do školy.

Na Slovensku sú desiatky tisíc Rómov, ktorí žijú integrovane, sú našimi kolegami, často ich ani nevnímame ako Rómov. Sú dôkazom toho, že rasizmus nemá pravdu, pretože Rómovia dokážu uspieť svojou šikovnosťou, ak dostanú šancu.

Pravdou ale je, že niektoré osady vyzerajú ako z 19. storočia. Ako je to možné, že Slovensko ako člen EÚ nedokáže integrovať časť obyvateľstva, ktorej sa netýka spoločenský pokrok?

Je to fenomén, ktorý sa vyskytuje aj v okolitých krajinách. Situácia na Slovensku je však jedna z najhorších v regióne. Ak to oveľa lepšie zvládajú Poliaci a Maďari, zrejme to nebude len o samotných Rómoch žijúcich v chudobe, ale aj o reakcii širšej spoločnosti k nim.

Majú viac melanínu v koži, preto sú ľahšie odlíšiteľní, a hoci s nami žijú na našom území už vyše päťsto rokov, stále ich časť spoločnosti považuje za niečo cudzie.

Rómovia na Slovensku historicky robili nižšie kvalifikované práce a mali ťažšie podmienky pre život. Počas druhej svetovej vojny a Slovenského štátu sme Rómov segregovali ešte viac. Prijal sa zákon, na základe ktorého Rómov vytlačili mimo dedín, aby neboli na dohľad. V tomto období vznikli prvé zárodky osád, ktoré prežili doteraz.

Keď žijete vo vylúčenej komunite, vznikajú v nej vlastné väzby a často aj úžernícke schémy. Vzniká závislosť na určitých ľuďoch v komunitách, ktorá slabším bráni vyhrabať sa z dlhov a generačnej chudoby.

Načítavam...Práca (4. časť)"

Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.

Čo by im pomohlo?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Opakovanie prudkého zvyšovania cien elektriny je len otázkou času.


Andrej Hanzel 16 h
Pôvodná vizualizácia projektu Lomnické korzo.

Príbeh skupiny Esin poznačili spory s farmárom Františkom Oravcom.


20. jan
Logo podcastu Index

Od januára patrí Slovensko k zálohujúcej menšine.


20. jan
Investor Vladimír Jurík

Vladimír Jurík o princípoch investovania.


18. jan
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu