BRATISLAVA. Ministerstvo práce (MPSVR) vidí financovanie rodičovského bonusu v piatich zdrojoch. Povedal to minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) počas utorkovej tlačovej konferencie.
Zlepšenie výberu poistného
Zväčša ide o úspory v Sociálnej poisťovni (SP), ale dodatočný rezervný zdroj vidí minister aj v oddlžení nemocníc, k čomu sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy.
Najväčším zdrojom financovania rodičovského bonusu v roku 2023, odkedy by mal začať platiť, je zlepšenie výberu poistného v SP od ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Výber sa zlepšoval už aj za rok 2021.
Na číslach minister ilustroval, že kým rozpočet na rok 2021 počítal s výberom poistného vo výške 9,311 miliardy eur, skutočný výber bol 9,555 miliardy eur. Je to o 244 miliónov eur viac za vlaňajšok.
Rozpočet v roku 2021 v rámci prognózy na rok 2023 počítal s výberom poistného vo výške 9,003 miliardy eur, v roku 2022 to už bolo 9,390 miliardy eur. Čo je o 387 miliónov eur viac, avšak minister hovorí o konzervatívnom odhade, ktorý počíta s vyšším než odhadovaným výberom poistného od ekonomicky aktívnych ľudí v roku 2023 o 310 miliónov eur.
Druhým zdrojom financovania rodičovského bonusu je podľa ministra úspora výdavkov SP o 140 miliónov eur, a to vďaka novele zákona o sociálnom poistení z roku 2020 a ďalším opatreniam v SP.
Ďalším zdrojom financovania sú pandemické zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva Slovenska. V roku 2023 sa bude pre úmrtia vyplácať o 200 miliónov eur menej na starobných dôchodkoch.
SP tiež bude mať aj dodatočné príjmy z toho, že sa zaviedli odvody z 13. a 14. platov v novele zákona o sociálnom poistení, a minister očakáva ďalšie peniaze aj z dynamických efektov vyplácania rodičovského bonusu. Hovorí o dodatočných príjmoch z výberu dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 15 %, teda v roku 2023 by išlo zhruba o 82 miliónov eur.
Ako zhrnul Krajniak, rodičovský bonus si bude v roku 2023 vyžadovať náklady maximálne vo výške 550 miliónov eur. Spomínané zdroje sú vo výške 758 miliónov eur, teda je tu rezerva vo výške 208 miliónov eur.
Minister však vyzdvihol aj ďalší dodatočný rezervný zdroj, a to oddlženie nemocníc, k čomu sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy. Celkový dlh nemocníc voči SP je na úrovni vyše 300 miliónov eur. Tie by sa do pokladnice SP mali dostať v rokoch 2022 a 2023.
Krajniak tiež naznačil, že do rokovaní s koaličnými partnermi o rodičovskom bonuse sa púšťa s deviatimi návrhmi, ako by sa mal realizovať nábeh na rodičovský bonus. Načrtol, že rodičovský bonus by mohol mať nejaký strop, už zavedenie takéhoto stropu by podľa ministra ušetrilo desiatky miliónov eur.
Nebude to dosť, tvrdia odborníci
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zdroje financovania rodičovského dôchodku za viac ako 1 mld. eur v prevažnej miere nepredstavujú dodatočné zdroje, ktoré by kompenzovali negatívny vplyv zavedenia rodičovského dôchodku na hospodárenie verejných financií.
Ide podľa nich o zdroje, ktoré sú už z väčšej časti zahrnuté v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2022 až 2024, majú teda pri daných rozpočtových cieľoch aj protistranu na strane výdavkov.
Pri vyhodnocovaní dopadov na verejné financie je podľa RRZ potrebné, aby sa každé opatrenie vyhodnocovalo v kontexte celkovej situácie vo verejných financiách. Z tohto pohľadu je argumentácia lepším hospodárením Sociálnej poisťovne podľa rady neopodstatnená.
Dočasné lepšie, aj keď stále deficitné, hospodárenie Sociálnej poisťovne v súčasnosti nemôže byť podľa rady dôvodom zavedenia nových opatrení s trvalým negatívnym vplyvom na rozpočet.
Rada zdôrazňuje, že pre rok 2023 aj bez schváleného rodičovského dôchodku vláda zatiaľ neprijala dostatočné opatrenia na dosiahnutie svojho rozpočtového cieľa, deficitu vo výške 2,7 % HDP. Podľa odhadu RRZ vláde chýba 1,2 % HDP.
Zavedenie rodičovského dôchodku po zohľadnení prezentovaných zdrojov financovania by tak viedlo k ďalšiemu navýšeniu potreby konsolidačných opatrení.
