Európska únia pred niekoľkými rokmi prišla s návrhom vytvoriť sporenie na dôchodok, ktoré by odzrkadľovalo migráciu obyvateľstva za prácou do iných členských štátov.
Cieľom bolo vytvoriť celoeurópske dôchodkové sporenie, do ktorého sa dá prispievať bez ohľadu na to, kde v Európe sa nachádzate.
S jeho zavedením do slovenskej legislatívy počíta návrh zákona z dielne ministerstva práce, ktorý v stredu (12. januára) schválila vláda.

Ak teda novinka prejde parlamentom, takéto sporenie budú môcť od marca ponúkať aj slovenské doplnkové dôchodkové spoločnosti (dds-ky), poisťovne, banky, správcovské spoločnosti či obchodníci s cennými papiermi.
Kto by sa preň mal rozhodnúť a ako sporenie funguje, keď sa sťahujete z jedného štátu EÚ do iného? Aké sú maximálne poplatky správcovskej spoločnosti? Bude možné predčasné vyplatenie, ak sporiteľ už nebýva v štáte, v ktorom si sporenie založil?
INDEX odpovedá na najdôležitejšie otázky ohľadom návrhu zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte.
V článku odpovedáme na otázky:
- Prečo EÚ prišla s celoeurópskym dôchodkovým systémom?
- Môže sporiteľ prostredníctvom európskeho produktu nahradiť sporenie v slovenskom II. a III. pilieri?
- Aké pravidlá nastavila únia pre členské štáty?
- Prečo je výhodné založiť si celoeurópske dôchodkové sporenie?
- Existuje nejaké obmedzenie, kto si takéto sporenie môže založiť?
- Má zmysel zakladať si takéto sporenie pre niekoho, kto ešte nevie, či sa v budúcnosti bude sťahovať?
- Chcem si dôchodok nechať vyplatiť skôr, nežijem však už v štáte, kde som si sporenie zakladal. Je to možné?
- Chcem si sporiť a záleží mi na tom, že správca moje peniaze investoval do spoločensky etických a ekologických fondov (ESG). Môžem to ovplyvniť?
- Odchádzam pracovať do Fínska. Mám istotu, že môj súčasný správca bude schopný tam moje peniaze previesť?
- Nebudú bežne dostupné sporiace produkty na národnej úrovni daňovo výhodnejšie?
1. Prečo EÚ prišla s celoeurópskym dôchodkovým systémom?
Hľadaním spôsobu, ako by si obyvatelia Európskej únie mohli sporiť na dôchodok v akomkoľvek štáte, sa EÚ začala zaoberať pred desiatimi rokmi.
Jedným z dôvodov bolo, že vlády členských štátov čoraz viac zasahovali do národných dôchodkových systémov, pričom niektoré zmeny viedli k výrazným stratám v úsporách občanov.
Výnimkou nie je ani Slovensko. Vláda Roberta Fica (Smer) presunula sporiteľov v druhom pilieri do garantovaných dlhopisových fondov, pričom v negarantovaných akciových a indexových ostali len tí, ktorí o to vyslovene požiadali. Keďže dlhopisové fondy rastú výrazne menej než indexové, desiatky percent sporiteľov prišlo o možnosť zhodnotiť svoje úspory.
Výsledkom vládnych politík podľa EÚ je, že na dôchodok si chce odkladať len zhruba štvrtina Európanov vo veku od 25 do 29 rokov.
Vypracovať návrh základných parametrov celoeurópskeho sporenia dostala za úlohu Európska organizácia pre dohľad nad poisťovníctvom a zamestnaneckým sporením (EIOPA). Podstatné bolo, aby nešlo o náhradu národných sporiacich prvkov, akými sú prvý, druhý a tretí pilier, ale o európsku nadstavbu.
Odporúčanie EIOPA pre vznik produktu s názvom Pan-European Personal Pension Product (PEPP) vydala Európska komisia v roku 2017 ako automaticky platné nariadenie, ktoré členské štáty musia transponovať do svojej legislatívy.