Otázky ekológie a ochrany životného prostredia sú v súčasnosti štandardnou súčasťou veľkých staviteľských projektov. Teoreticky ich môžu zmeniť alebo aj zastaviť.
V období po druhej svetovej vojne a najmä počas éry socializmu, keď Slovensko zažívalo boom výstavby priemyselných podnikov, to tak nebolo. Naopak, vplyv priemyslu na životné prostredie sa odsúval na poslednú koľaj.
O industralizácii Slovenska a jej negatívnych vplyvoch na krajinu rozpráva pre INDEX historik Miroslav LONDÁK.
Ako na tom bolo Slovensko po druhej svetovej vojne?
Druhá svetová vojna a vojnové operácie na území Slovenska mali rad negatívnych vplyvov na jeho hospodárstvo. Celkové vojnové škody sa po oslobodení odhadovali na 114,5 miliardy korún, čo znamenalo hodnotu približne troch národných dôchodkov.
Značné škody vznikli v infraštruktúre, poľnohospodárstve, na majetku. Zničených bolo 21-tisíc domov, bez prístrešia zostalo vyše stotisíc ľudí. Poškodené boli aj podniky, napríklad rafinéria Apollo v Bratislave, Podbrezovské železiarne a Škodove závody.
Z celkovej dĺžky 3506 kilometrov koľají ustupujúca nemecká armáda 279 kilometrov rozobrala a 971 kilometrov zničila výbušninami. Odvliekla alebo zničila 643 lokomotív, použiteľných ich zostalo len dvadsaťdva.
O podobe industrializácie rozhodli politické sily
Zmenilo sa vďaka tomu aj zmýšľanie, akým smerom by sa malo Slovensko uberať?
Áno. Po skončení vojny sa do popredia dostali predovšetkým otázky obnovy a odstránenia vojnových škôd, avšak začali sa hovoriť aj o otázkach strategickejšieho charakteru. Teda aké má byť zameranie ďalšej ekonomickej výstavby na Slovensku a akými spôsobmi zabezpečiť ekonomický rast.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- Aké plány mali s krajinou komunisti?
- Prečo Slováci doplatili na menovú reformu po druhej svetovej vojne?
- Aký bol vplyv ekológie na výber fabriky?
- Ktorý prípad bol pre komunistov varovaním?
- Do akej miery bolo československé podniky konkurencieschopné?
Z čoho mohlo Slovensko vychádzať?