Čínska metropola Peking sa do olympijskej histórie zapíše tým, že zorganizovala tak letné, ako aj zimné hry.
Okrem toho, že tieto vrcholné športové podujatia delí štrnásť rokov, rozdiel je aj v širších okolnostiach. Krajina od roku 2008, keď jej hlavné mesto hostilo letnú olympiádu, prešla veľkou mentálnou i ekonomickou premenou.
Letné hry v roku 2008 boli pre Čínu šancou ukázať, že patrí medzi top hráčov globálnej scény. Štatisticky to už platilo: ekonomika (HDP) "červenej ríše" prekonala nemeckú a stala sa treťou najväčšou na svete (po USA a Japonsku).
Tri týždne po záverečnom ceremoniáli v Pekingu v roku 2008 investičná banka Lehman Brothers vyhlásila bankrot. Odštartovala tak globálnu finančnú krízu, ktorá infikovala aj Čínu.
Olympiáda je najhoršia investícia, ktorú môže krajina spraviť Čítajte Vďaka rýchlym zásahom štátu (najmä lacným úverom) sa krajina z krízy rýchlo zotavila. A v nasledujúcich 15 rokoch sa stala hlavným motorom rastu globálnej ekonomiky.
V súčasnosti čínske hospodárstvo tvorí 18 percent svetového HDP, je trikrát väčšie než japonské a driape sa na americké. Číňania sú podľa štúdie univerzity v Harvarde lídrom v technológiách 5G sietí a kvantovej informatiky, pričom do konca dekády predstihnú USA aj v umelej inteligencii (AI), biotechnológiách či v obnoviteľných zdrojoch energie.
Olympiáda je ekonomická samovražda
Organizátori pekinských hier v roku 2008 sľubovali najväčšiu športovú akciu v moderných dejinách ľudstva. Na naplnení tejto vízie, ktorou porazili ostatných kandidátov (Istanbul, Osaku, Paríž a Toronto) sa nešetrilo.
Výstavba moderných športovísk a infraštruktúry zhltla neuveriteľných 42 miliárd amerických dolárov. Národný štadión prezývaný Vtáčie hniezdo či plavecké centrum Vodná kocka sa stali ikonickými športovými stavbami.
Miliardové investície sprevádzala aj diplomatická snaha čínskej komunistickej strany. Číňania sprostredkovala prímerie v Sudáne, po tlaku Západu otvorila rokovania s tibetským duchovným vodcom dalajlámom, odblokovala prístup k webovým stránkam cenzurovaných ľudskoprávnych organizácií Human Rights Watch a Amnesty International.
