BRATISLAVA. Zväz obchodu a jeho členovia sú vážne znepokojení súčasným vývojom cien na trhu. Pod vplyvom nákupnej turistiky v pohraničných oblastiach na severe Slovenska evidujú obchodníci pokles nákupov od 5 % do 30 %.
Informovala o tom v utorok na tlačovej besede prezidentka ZO SR Nadežda Machútová.
Nad priemerom eurozóny
"Z hľadiska negatívnych dopadov na sféru obchodu sa väčším problémom ako koronavírus javí v súčasnosti zrýchľujúca sa inflácia. Januárové hodnoty sú nevídané a Slovensko s 8,5 % je vysoko nad priemerom eurozóny (5,1 %). Aj Európska centrálna banka priznala, že výhľad vývoja inflácie je neistý a pravdepodobne zostane zvýšená dlhšie," uviedla.
Poľsko bude na hraniciach kontrolovať množstvo prevážaného paliva Čítajte Príčiny rastu cien sú podľa Machútovej všeobecne známe a sú takmer rovnaké pre všetky segmenty hospodárstva.
Najcitlivejšie ľudia vnímajú práve ceny potravín, ktoré musia nakupovať denne a pri analýze tohto nárastu treba brať do úvahy mimoriadne zvýšenie vstupov, najmä cien energií, v rámci celého potravinového reťazca, na konci ktorého je až obchod.
"Výrobcovia potravín nám ceny zvyšovali v závere roka 2021 a opakovane od nového roka, zmluvy sa prakticky neustále otvárajú," upozornila.
"Aktuálnu situáciu v maloobchode ovplyvňujú aj výrazné opatrenia prijímané okolitými štátmi, ktoré nás podliezajú v cenách nielen potravín, ale aj energií, pohonných látok, nehovoriac o priamej podpore domácnostiam. Pod vplyvom nevídanej nákupnej turistiky začíname cítiť dopady v pohraničných oblastiach na severe Slovenska, kde zaznamenávame pokles nákupov od 5 % do 30 %," podčiarkla.
DPH na potraviny
Zdôraznila, že zvyšovanie nákladov na život je medzirezortná téma. Zmysluplným riešením by mal byť súbor opatrení, ktoré do seba budú zapadať. Táto debata by preto nemala byť devalvovaná len na daň z pridanej hodnoty na potraviny.
"Členovia Zväzu obchodu SR sú jednoznačne za zníženie DPH na potraviny v čo najširšom rozsahu, ideálne na 5 %, ale aj spolu s gastrom a znížením DPH na pohonné látky, čo by pomohlo celej agropotravinárskej vertikále a negatívny dopad krízy na spotrebiteľa by bol určite miernejší," povedala.
"Mrzí nás, že namiesto proaktívnej politiky štátu sme zatiaľ len pozorovateľmi tejto nepriaznivej situácie a namiesto urýchleného konania a hľadania systémových riešení je obchod a priori obviňovaný zo zneužívania situácie a zvyšovania marží. Členovia nášho zväzu odmietajú takúto nálepku. Nikdy sme nemali problém s transparentnosťou," podčiarkla.
Stotožňovať obchodnú maržu so ziskom je podľa Machútovej hrubá demagógia, je to nekorektné.
Hospodárske výsledky každého obchodného reťazca sú verejne dostupné. Ziskovosť slovenských obchodníkov v potravinách sa pohybuje prevažne od 0,0 % do 2,8 %, čo je oveľa nižšia miera zisku ako v ostatných sektoroch hospodárstva.
"Práve naši členovia podnikajú aj na vidieku, kde ekonomicky trpia, keďže znášajú oveľa väčšie prevádzkové a logistické náklady. V takýchto oblastiach je úspechom udržiavať prevádzkovú ekonomiku aspoň na nule. Považujeme to však za zodpovedné voči obyvateľom aj lokálnym slovenským dodávateľom v rámci jednotlivých regiónov," doplnila.
"Potrebujeme predávať a udržať konkurencieschopnosť a kúpyschopnosť. Ak nepredáme my, nepredajú ani naši dodávatelia. A v susedných krajinách si nikto nebude kupovať slovenské výrobky. Spotrebiteľské správanie vie citeľne ovplyvniť príjmy do štátneho rozpočtu a môžeme len čakať, čo nás bude stáť viac, ak štát neprispôsobí svoju politiku nepriaznivému vývoju situácie," uzavrela prezidentka ZO SR.
