V uplynulých dňoch sa do guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra oprel predseda hospodárskeho výboru parlamentu Peter Kremský (OĽaNO). Podľa neho by mal ľuďom povedať pravdu o inflácii a nechlácholiť ich "sladkými rečami".
Kremský vo svojom vyhlásení narážal na to, že predikcie vývoja inflácie NBS sú nepresné. Ešte koncom januára Kažimír tvrdil, že bude na úrovni sedem percent, v skutočnosti dosiahla 8,5 percenta.
NBS a Kažimíra kritizuje aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), podľa ktorého za súčasné zdražovanie môže aj guvernér, ktorý na zasadnutiach Európskej centrálnej banky (ECB) nedostatočne obhajuje záujmy Slovenska.
ECB podľa Sulíka pustila do obehu tisícky miliárd eur, ktoré neboli ničím kryté, lebo vykupovali dlhopisy: "S tým programom aj prestali, no pred dvoma rokmi zase začali, a to znehodnocuje menu a zvyšuje infláciu."
Hlavný ekonóm NBS Michal HORVÁTH v rozhovore pre INDEX tvrdí, že Európska centrálna banka za rast inflácie nemôže. Pripomína, že uvoľnenú menovú politiku aplikuje od roku 2015, no až donedávna mali eurozóna a Slovensko problém skôr s nízkou infláciou, respektíve defláciou.
Vysoká inflácia je výsledkom nepredvídateľných okolností, ktoré sa zomleli v posledných mesiacoch a sú mimo ekonomického diania ECB.
Čo sa v rozhovore dočítate:
- Ako je možné, že inflácia bola dlhé roky extrémne nízko a v posledných mesiacoch vyrazila prudko nahor?
- Je normálne mať sadzby na nule sedem rokov?
- Kedy by sa nárast cien mohol upokojiť?
- Prečo sú predikcie NBS nepresné?
V tvrdení, že dôvodom vysokej inflácie je politika ECB, ktorá do ekonomiky roky nalievala lacné peniaze, nie je Richard Sulík sám. Takzvané kvantitatívne uvoľňovanie kritizujú aj iní ekonómovia.
S tým nesúhlasím. Ak by som to mal povedať laicky, tak ECB dokáže priklepnúť bankám na účet peniaze a za to od nich kúpi nejaké aktíva - napríklad dlh vlády, firiem alebo dá peniaze bankám vo forme výhodnej pôžičky. Presne to robila ECB od roku 2015 - dávala do obehu peniaze, ale inflácia, odhliadnuc od vplyvu cien ropy, nerástla. Je to fenomén len posledného polroka.
Infláciu je ťažké predvídať
Takže ak nereagujú banky, politika ECB je neškodná?
Je dôležité je, aby na prísun nových peňazí zareagovali banky. Mali by viac úverovať, čím vlastne sami tvoria peniaze. Na druhej strane, ak firmy, ľudia ani vlády nie sú pripravení, aby sa viac zadlžovali, inflácia z toho nevznikne.
Až do pandémie tvorba peňazí bankami na politiku ECB nenadväzovala dostatočne, čím sa dá vysvetliť, prečo sme po uplynulé roky mali problém skôr s nízkou infláciou. Tá s nami bola až do prvej polovice minulého roka.
Na začiatku pandémie ľudia míňali menej a ani európske krajiny neboli až také rozšafné ako v USA. Napriek tomu výsledkom programu nákupu aktív ECB a tvorby nových peňazí boli zachránené pracovné miesta a silnejšia ekonomika.
Prispelo to k upokojeniu obáv finančných trhov z deflácie a solventnosti vlád, zabezpečilo priaznivé podmienky financovania pre firmy a domácnosti. Dodatočné inflačné tlaky vo významnej miere to však nespôsobovalo.
Politika ECB spolu s národnými rozpočtovými stimulmi uchránili ekonomiku od najhoršieho. Bez nich by sme mali vysokú nezamestnanosť a sociálne nepokoje.
Ak to nebola ECB, ako tvrdí Sulík, čo je za vyššou infláciou?
