SME
Sobota, 25. jún, 2022 | Meniny má Tadeáš

Ako sa líšia eurofondy od plánu obnovy a možno jeden projekt financovať oboma?

Financie z plánu treba minúť do 2026.

Z eurofondov sa v minulosti budovala najmä infraštruktúra, ako je obchvat Košíc. Plán obnovy sa má zamerať na zelené riešenia a digitalizáciu.Z eurofondov sa v minulosti budovala najmä infraštruktúra, ako je obchvat Košíc. Plán obnovy sa má zamerať na zelené riešenia a digitalizáciu. (Zdroj: TASR - František Iván)

Na najbližšie desaťročie má Slovensko k dispozícii bezprecedentné množstvo európskych peňazí. Desiatky miliárd eur môže čerpať v rámci eurofondov, ďalších vyše šesť miliárd eur sa nachádza v Pláne obnovy a odolnosti.

Aj keď oba balíky prichádzajú z prostriedkov Európskej únie, ich princíp, úloha a aj spôsob čerpania sú iné. V čom sa od seba líšia? Aké spolufinancovanie sa pri nich vyžaduje? A dá sa ten istý projekt naraz hradiť z oboch balíkov?

INDEX pripravil odpovede na najčastejšie otázky ohľadne eurofondov a plánu obnovy.

1. Čo je ich úlohou?

Hlavnou úlohou eurofondov (Európskych investičných a štrukturálnych fondov -EŠIF) je prekonávanie regionálnych rozdielov medzi štátmi EÚ. Myslí sa tým hlavne zvyšovanie ekonomickej a sociálnej úrovne menej rozvinutých členských štátov tak, aby čo najrýchlejšie dobehli výkonnejšie krajiny.

Podľa najnovšej správy o súdržnosti, ktorú Európska komisia zverejnila začiatkom februára, sa to viac-menej darí. Stále však mnoho oblastí ostáva nedoriešených.

Hospodárstvo menej rozvinutých regiónov južnej a juhozápadnej časti EÚ a tiež regiónov so strednými príjmami skôr stagnuje, zväčšili sa tiež regionálne rozdiely v oblasti inovácií.

Navyše, obyvateľstvo Európy začína prudko starnúť. V roku 2020 žilo v regióne s klesajúcim počtom obyvateľov 34 percent Európanov. V roku 2040 by malo ísť o takmer polovicu celej Európskej únie.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, z ktorého sa plán obnovy financuje, je súčasťou 800-miliardového balíka NextGenerationEU. Vznikol koncom mája roka 2020 a malo ísť o reakciu Únie na prudký pokles ekonomík členských štátov v dôsledku pandémie nového koronavírusu.

Jeho hlavným cieľom je zmierniť hospodárske a sociálne dosahy pandémie, ako aj ekonomicky lepšie pripraviť členské štáty EÚ na podobné situácie v budúcnosti.

2. V čom sa líšia?

Eurofondy sú naplánované v sedemročných cykloch, takzvaných programovacích obdobiach. Na začiatku cyklu sa Európska komisia a členský štát (teda napríklad Slovensko) dohodnú základné podmienky ich využívania.

Súčasťou podmienok je, na čo budú môcť peniaze z fondov (Európsky sociálny fond, Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja) čerpať, kto bude peniaze prerozdeľovať, kto bude kontrolovať ich čerpanie a podobne. Konkrétne pravidlá sa spíšu do dvoch dokumentov – partnerskej dohody a operačného programu.

Plán obnovy a odolnosti je jednorazová záležitosť. Aj v tomto prípade sa však štát s Komisiou dohodol na konkrétnych oblastiach, ktoré chce z balíka podporiť. Podmienkou Únie bolo, aby 37 percent peňazí šlo na zelené riešenia a 20 percent na digitalizáciu. Zároveň bolo treba dodržať zásadu „výrazne nenarušiť“.

Z rokovaní vzišiel dokument rozdelený na niekoľko oblastí, z ktorých každá obsahuje reformy aj investície v danej sfére. Tie sú ďalej rozdelené na míľniky a ciele, ktoré štát musí postupne plniť, aby sa vôbec dostal k peniazom.

3. Z čoho Únia tieto balíky financuje?

Eurofondy sú hradené z rozpočtu Európskej únie. Rozpočet sa zo 70 percent plní príspevkami členských štátov podľa výšky ich hrubého národného dôchodku, zvyšných 30 percent sa skladá najmä z ciel, špecifických príspevkov z DPH a pokút za nedodržiavanie pravidiel Únie.

Od januára minulého roka sú novým zdrojom príjmov aj poplatky štátov za nerecyklovateľné plastové obaly (0,80 centa za kilogram nerecyklovateľného plastu). Únia chce týmto spôsobom motivovať členské štáty na vyššiu recykláciu.

Budúci rok plánuje EÚ zaviesť tiež uhlíkové clo pre podniky z tretích krajín a uvažuje sa o rozšírení systému emisných povoleniek ETS.

Plán obnovy a odolnosti je financovaný inak. Prostriedky, ktoré dosahujú päť percent úniového HDP, si požičiava na finančných trhoch prostredníctvom dlhopisov. Keďže si požičiava ako balík 27 krajín, získava výhodnejšie úrokové sadzby než jednotlivé krajiny.

Pôžičku budú splácať všetky členské štáty dohromady. Za týmto účelom majú vzniknúť nové dane – okrem uhlíkového cla sa uvažuje napríklad o zdanení digitálnych gigantov.

4. Ako je to so spolufinancovaním?

Čerpanie eurofondov vyžaduje aj spolufinancovanie - to znamená, že časť nákladov projektu hradí aj samotný prijímateľ eurofondovej pomoci z vlastných zdrojov. Miera spolufinancovania sa nastaví vždy na začiatku programovacieho obdobia a závisí od typu žiadateľa.

Napríklad menej rozvinuté regióny, obce a mestá, ale aj neziskové a mimovládne organizácie musia z vlastných zdrojov zatiahnuť päť percent investície, ďalších desať ide zo štátneho rozpočtu a zvyšných 85 percent z eurofondov.

Miera spolufinancovania v budúcom programovacom období je ešte predmetom diskusií. Návrh zatiaľ hovorí o spoluúčasti vo výške osem percent pri menej rozvinutých regiónoch a 15 percent pre región Bratislavy.

Pri projektoch plánu obnovy sa spolufinancovanie nevyžaduje. Dôvodom je, že peniaze z neho majú krajinám slúžiť primárne na obnovu po koronakríze. Na druhej strane, sú priamo naviazané na zavedenie reforiem, ktoré majú na Slovensku zlepšiť školstvo, súdnictvo, zdravotníctvo, dôchodkový systém a ochranu národných parkov.

5. Ako môže Slovensko prísť o európske peniaze?

V prípade eurofondov pripadne členskej krajine určitý balík peňazí na začiatku sedemročného obdobia - pri Slovensku je to 15,3 miliardy eur na roky 2014 - 2020 a 12,8 miliardy eur na roky 2021 - 2027.

V následných rokovaniach sa národné vlády a Európska komisia dohodnú na časovom harmonograme čerpania eurofondov - rok po roku. Zároveň platí pravidlo N+3, čo v skratke znamená, že eurofondy možno minúť do troch rokov po skončení programového obdobia.

Ak to štát ani dovtedy nestihne, musí zvyšné prostriedky vrátiť do rozpočtu Európskej únie. Ide o takzvaný dekomitment. Doteraz sme takto z programovacieho obdobia 2014 - 2020 prišli o viac ako 150 miliónov eur.

Môže sa tiež stať, že Európska komisia zistí pochybenia v tom, ako boli peniaze použité. Môže ísť o nezrovnalosti v oprávnených výdavkoch alebo reálne podvody pri čerpaní. Krajina vtedy peniaze musí vrátiť z vlastného.

Pri pláne obnovy je situácia trochu iná. Ak chce štát požiadať o vyplatenie prostriedkov, musí načas a v plnej miere splniť míľniky a ciele, ktoré sa na danú platbu viažu, a na ktorých sa s komisiou vopred dohodol. To sa netýka iba reforiem, ale aj investícií.

Ak sa to v nejakej miere nepodarí, Komisia nemusí peniaze uvoľniť. V súčasnosti je takýmto spôsobom ohrozená prvá žiadosť o platbu, keďže reforma súdnictva v navrhovanej podobe neprešla slovenským parlamentom.

Zároveň neexistuje pravidlo N+3 ako pri eurofondoch. Konečným termínom pre čerpanie peňazí z plánu obnovy je 31. august 2026. Po ňom Slovensko stratí nárok na peniaze.

6. Môže byť ten istý projekt financovaný z plánu obnovy aj z eurofondov?

Zdvojené financovanie nie je možné, pokladá sa za porušenie pravidiel. Už pri tvorbe plánu obnovy mal Úrad vlády SR za úlohu nastaviť deliace línie medzi projektmi tak, aby sa nemohlo stať, že žiadateľ bude môcť jednu aktivitu financovať naraz z oboch európskych balíkov.

Pravidlá Kmisie však dovoľujú, aby sa balíky navzájom dopĺňali. Napríklad z plánu obnovy sa zrekonštruuje nemocnica alebo sa nakúpia nové autá pre rýchlu záchrannú službu, pričom z eurofondov sa zaplatí vybavenie pre zdravotnícky personál.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (25. 6. 2022)
USD 1.052
AUD 1.525
CZK 24.731
JPY 142.190
CAD 1.366
GBP 0.858
HUF 401.340
PLN 4.702
CHF 1.007
SEK 10.694

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  3. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  5. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  6. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  7. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 165
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 080
  3. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 7 389
  4. Nechcete prísť o vozidlo do pár sekúnd? Vyhnite sa tejto chybe. 5 028
  5. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 776
  6. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 4 225
  7. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 4 060
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 680

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  2. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  3. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  4. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  5. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  6. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  7. Tomáš Tenczer: Prečo šéfovia neznášajú home office
  8. Jiří Ščobák: Na změnu zdravotní pojišťovny už zbývá jen pár dní
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 7 779
  2. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 7 406
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 055
  4. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 707
  5. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 6 640
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 965
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 790
  8. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 633
  1. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  3. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Šéf rodinnej firmy Unipas Maroš Kara

Rodinná firma Unipas z Hornej Nitry má tridsaťročnú tradíciu a klientov od protinožcov.


23. jún
Čokoláda Toblerone

Dôvodom je aj lacnejšia pracovná sila na Slovensku.


23. jún

Požadujú aj prijatie legislatívnych opatrení na zamedzenie nekontrolovateľného rastu výrobných nákladov pekárov.


TASR 14 h
Vizualizácia projektu Nová Matadorka.

Vzniknúť má celá štvrť s občianskou vybavenosťou.


23. jún

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  2. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  3. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  4. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  5. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  6. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  7. Tomáš Tenczer: Prečo šéfovia neznášajú home office
  8. Jiří Ščobák: Na změnu zdravotní pojišťovny už zbývá jen pár dní
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 7 779
  2. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 7 406
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 055
  4. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 707
  5. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 6 640
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 965
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 790
  8. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 633
  1. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  3. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťZatvoriť reklamu