Autor je finančný právnik, pôsobí na Univerzite Komenského a vedie Metropolitný inštitút Bratislavy.
Ako píše Nicholas Mulder vo svojej novej knihe Ekonomická zbraň (The Economic Weapon), ekonomické sankcie boli historicky často vnímané ako ešte horšie než samotná vojna.
Ich cieľom bolo zdecimovať ekonomiku nepriateľského štátu cez medzinárodnú izoláciu, často viedli k hladomorom a všeobecnému hospodárskemu kolapsu štátov, ktorý najviac zasiahol bežnú populáciu.

Dnes sú o dosť adresnejšie a citlivejšie uplatňované tak, aby ovplyvnili ekonomické a spoločenské postavenie vybraných skupín ľudí, zvlášť okolo vládnucich osôb (oligarchovia, rodinní príslušníci). V krajných prípadoch je však ich cieľom aj zasiahnutie všeobecnej populácie.
Logika intervencie smeruje k znepríjemneniu života natoľko, že zasiahnutí budú na vládnuce osoby vplývať alebo sa proti nim obrátia. Poďme sa teda pozrieť, aké sú najnovšie ohlásené ekonomické sankcie proti Rusku a k čomu môžu viesť.
Dovezené výrobky pre Rusov výrazne zdražejú
Pred dvoma dňami USA, Spojené kráľovstvo a Európska únia ohlásili vylúčenie vybraných ruských bánk z ich finančných trhov. Ide o Sberbank, v ktorej má účet zhruba polovica Rusov, a štátnu VTB, ktoré reprezentujú celkovo vyše 60 percent všetkých aktív v ruskom bankovom sektore.
Tieto banky nielenže stratili schopnosť obchodovať a emitovať dlh v dolároch. Prísny mechanizmus dokonca môže viesť k úplnému vylúčeniu bánk z obchodovania s ich americkými či európskymi protistranami.