SME
Pondelok, 27. jún, 2022 | Meniny má Ladislav, Ladislava

Zaostalá infraštruktúra v Bratislave na presun peňazí nestačí (rozhovor)

Preniesť zodpovednosť za eurofondy na regióny neuškodí.

Predseda Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír ŠuchaPredseda Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Európske peniaze vo forme štrukturálnych a investičných fondov môže Slovensko čerpať už osemnásť rokov. Do krajiny za ten čas pritiekli desiatky miliárd eur.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie Vladimír Šucha hovorí, že s eurofondmi má Slovensko od začiatku jeden zásadný problém.

„V mnohých prípadoch eurofondy kompenzujú štátny rozpočet, často aj v komplikovaných malých položkách, na ktoré vôbec nie sú určené,“ hovorí s tým, že systém sa tak zbytočne byrokratizuje.

„Akoby sme sa nevedeli poučiť z vlastných chýb a pozrieť sa na príklady dobrej praxe v každej z okolitých krajín,“ vysvetľuje Vladimír ŠUCHA v rozhovore pre INDEX.

Inšpirovať sa môžeme Poliakmi

Slovensko je v čerpaní eurofondov na chvoste členských krajín. Posunuli sme sa z 27. miesta na 21. miesto. Čím to je podľa vás spôsobené?

Už od roku 2004, keď Slovensko získalo prvé eurofondy, je to stále o tom istom. Chýba nám jasná vízia projektov, ktoré chceme z európskych peňazí financovať.

V mnohých prípadoch kompenzujú štátny rozpočet, často aj v komplikovaných malých položkách, na ktoré vôbec nie sú určené. Tým sa systém zbytočne byrokratizuje.

Ide napríklad o malé projekty pre sociálnych pracovníkov alebo o financovanie prístupu do databáz pre vedu a výskum.

Problémom je tiež neflexibilita riadenia. Pravidlá implementácie eurofondov na Slovensku sú oveľa komplikovanejšie ako tie, ktoré nastavila Európska únia. Počúvame, ako treba systém zjednodušiť, ale zatiaľ sa to neudialo v dostatočnej miere. Akoby sme sa nevedeli poučiť z vlastných chýb a pozrieť sa na príklady dobrej praxe v každej z okolitých krajín.

Kto z našich susedov nám môže byť príkladom?

Poľsko. Je síce oveľa väčšie ako Slovensko, v čerpaní je však naozajstným šampiónom. Funguje u nich strategické plánovanie a ekonomika sa viditeľne posúva dopredu. Zmysluplne využívať eurofondy sa darí aj Maďarsku a do istej miery aj Česku.

Končí sa programovacie obdobie 2014 - 2020. Slovensko ešte nevyčerpalo sedem miliárd eur. Myslíte si, že sa to podarí do konca budúceho roka?

Ak sa to stihne, pôjde o malý zázrak. Nie je to vylúčené, pravdepodobnosť sa však s každým dňom dosť výrazne zmenšuje.

Najviac, okolo 1,85 miliardy eur sa nám podarilo vyčerpať v minulom roku. Väčšina šla z Európskeho sociálneho fondu na podporu ekonomiky v čase koronakrízy.

Únia takto pomohla Slovensku zafinancovať kurzarbeit, prvú pomoc (pre podnikateľov a občanov zasiahnutých ekonomickými dosahmi pandémie - pozn. red.) či platy učiteľov v materských a umeleckých školách.

Neviem si predstaviť, ako chceme za rok a desať mesiacov zmysluplne minúť zvyšných sedem miliárd eur. Európska komisia situáciu sleduje a robí, čo môže, aby pomohla.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová dokonca odobrila predĺženie pandemickej výnimky zo spolufinancovania o jeden rok, čo môže výrazne zrýchliť čerpanie. Proces však ešte musí prebehnúť legislatívnym schvaľovaním.

Kompetencie v regiónoch určite neuškodia

Slovensko s Komisiou rokuje o príprave partnerskej dohody aj operačného programu na budúce programovacie obdobie. Bruselskí úradníci návrhy dokumentov, s ktorými prišlo Slovensko, kritizujú, ich pripomienky majú takmer tridsať strán. Ako vnímate túto kritiku?

Nezostáva mi iné, len urobiť paralelu s plánom obnovy, ktorý musel byť hotový za osem mesiacov a aj tak obsahuje všetko, čo má, vrátane konkrétnych míľnikov a investícií.

Naopak, eurofondové dokumenty ani po troch rokoch nemajú oficiálnu podobu. Problémov je viac vrátane príliš všeobecných cieľov a fráz.

Neviem, prečo je to tak, z pohľadu Komisie je tam však stále veľa štrukturálnych aj praktických nezrovnalostí. Niektoré sú vážnejšie, iné menej. Stále sme dosť ďaleko od finálnej fázy rokovaní.

Dohodu má zatiaľ schválenú len Grécko, ďalších dvanásť krajín vstúpilo do oficiálnej fázy schvaľovania. Je bežné, aby neformálne rokovania trvali tri roky?

Nie je to úplne výnimočná situácia, ale áno, treba veci urýchliť. Mnohé závisí od schopnosti navzájom sa počúvať.

S prípravou nového programovacieho obdobia nie sú spokojné ani samosprávy. Rezort investícií im vraj sľuboval viac rozhodovacích právomocí. Mali by mať podľa vás väčšie kompetencie?

Nemôžem a ani nechcem vstupovať do toho, ako si Slovensko tieto veci nakoniec nastaví. Ak sa však pozrieme na krajiny, kde čerpanie funguje, tak prenesenie zodpovednosti za časť peňazí priamo na regióny určite nemôže uškodiť.

Samozrejme, musí to ísť ruka v ruke s podporou kapacít. Z európskych fondov financujeme 3200 zamestnancov, len sto z nich sa nachádza v regiónoch. Zvyšok je na centrálnych úradoch.

Treba si položiť otázku, do akej miery sa takéto rozloženie dá pokladať za efektívne využitie pracovných síl a či práve to nie je dôvod, prečo nevieme peniaze rýchlo a efektívne čerpať.

Rezort investícií sa snaží aj o presun peňazí z menej rozvinutých regiónov do Bratislavy. Má ísť o pol milióna eur, ktoré pomôžu financovať napríklad obchvat Modry. Sú takéto presuny na úkor menej rozvinutých regiónov oprávnené?

Európskej únii ide hlavne o to, aby sa pomocou štrukturálnych fondov stierali rozdiely medzi rozvinutými a menej rozvinutými regiónmi.

Ak ideme presúvať peniaze do rozvinutejšieho regiónu s cieľom vybudovať obchvat, Komisia chce vidieť, nakoľko pozitívny bude dosah takejto investície na HDP, zamestnanosť, mobilitu či prístup k službám v menej rozvinutých regiónoch.

Ak takýto prepočet chýba, Komisia vidí len desiatky miliárd eur, ktoré na Slovensko za posledných osemnásť rokov z Únie pritiekli, no nepriniesli želané zatváranie nožníc medzi regiónmi, skôr naopak. Rozdiely medzi západom a východom krajiny na Slovensku patria k najväčším v rámci členských štátov.

Zoberme si prešovský región. S kolegami zo Spoločného výskumného centra Komisie sme pred pár rokmi vypočítali, že ak sa nezmení rýchlosť a efektivita čerpania eurofondov, peniaze kohéznej politiky bude potrebovať ešte aj v roku 2070.

To, že je infraštruktúra v Bratislavskom kraji zaostalá, nie je argument pre financie z kohéznej politiky.

Bratislavský kraj obsahuje presun financií tým, že tento región zahŕňa aj pridružené obce a mestá, ktoré na tom nie sú o nič lepšie ako zvyšok Slovenska. Malo by teda podľa vás k presunu dôjsť?

Určitá flexibilita možná je, ale, ako som povedal, treba dokázať, ako takéto presuny peňazí pomôžu v rozvoji iných regiónov. To, že je infraštruktúra v Bratislavskom kraji zaostalá, nie je argument pre financie z kohéznej politiky. Tá má za cieľ odstraňovanie rozdielov medzi regiónmi.

Starostovia sa vo výzvach strácajú

Dohoda zatiaľ nie je ani v otázke financovania marginalizovaných rómskych komunít. Komisia ho požaduje rádovo zvýšiť. Peňazí však ani doteraz nebolo málo, problémom je skôr neschopnosť obcí ich čerpať. Čo v tomto smere treba urobiť?

Na počet obyvateľov máme na Slovensku najviac samostatných obcí v celej Európskej únii. Malé obce s minimálnym počtom obyvateľov a veľmi malým rozpočtom majú aj nesmierne malú administratívnu kapacitu.

Je iluzórne dúfať, že takáto obec bude schopná vypracovať nejaký projekt a čerpať naň prostriedky. Starostovia sa vo výzvach strácajú, nie sú schopní zareagovať ani na jednu, nieto ešte na niekoľko naraz.

Riešením je posilnenie odborných kapacít na mieste, ale aj komplexnejší pohľad na vec. Obce, ktoré riešia rómsku otázku, nepotrebujú len kanalizáciu alebo chodník. Trápi ich nezamestnanosť, nedostatočná zdravotná a sociálna starostlivosť, ako aj kvalita vzdelávania.

Mal by mať väčšie slovo splnomocnenec pre rómske komunity?

Áno. So súčasným splnomocnencom Jánom Herom som sa na túto tému rozprával. Zdá sa, že minimálne pre niektoré obce bude takýto prístup zabezpečovať práve jeho úrad.

Starostovia nie sú schopní zareagovať ani na jednu výzvu, nieto ešte na niekoľko naraz.

Slovensko potrebuje reformy

V pláne obnovy sa peniaze viažu na reformy. Niektorí politici tvrdia, že ich neschválenie nie je problém, že peniaze sa presunú jednoducho inam. O čo v skutočnosti môže Slovensko prísť, ak nesplní záväzky voči EÚ?

Plán obnovy sa nedá porovnať s ničím, čo doteraz v rámci Únie vzniklo. Ide o veľmi konkrétny kontrakt medzi EÚ a Slovenskom. Presúvanie peňazí z jedného cieľa na druhý či prípadná zmena cieľov preto jednoducho nie je možná.

Zmluvu by bolo treba opätovne otvoriť a začať nové rokovania, čo znamená aj stratený čas. Prostriedky pritom treba vyčerpať do konca augusta 2026. Mohlo by sa stať, že to práve pre opätovné rokovania nestihneme.

Prečo potom koaliční partneri v otázke reforiem neťahajú za jeden koniec?

To je skôr otázka pre nich. Nezdá sa mi však, že by spolu vôbec nespolupracovali. Dosť veľa reforiem za posledný rok prešlo parlamentom.

Stále nemáme dohodu na dôchodkovej reforme, odsúvajú sa aj výdavkové stropy. Súdna mapa ako celok tiež neprešla...

To je síce pravda, treba si však uvedomiť, že každá reforma znamená zmenu a ľudia sú neuveriteľne neochotní veci meniť. Nie je to tak len na Slovensku, ale aj všade inde vo svete.

Zároveň sa udomácnil naratív, že reformy nerobíme preto, že ich ako krajina potrebujeme, ale preto, aby sme získali peniaze. To nie je pravda. Slovensko potrebuje reformy, aby sa ekonomicky a spoločensky obnovilo.

Máme za sebou dva roky pandémie, posledné týždne žijeme vojnou na Ukrajine. Ako je podľa vás únia vnímaná na Slovensku?

Zvykol som si myslieť, že podpora EÚ na Slovensku je relatívne vysoká. V tomto presvedčení som aj vstupoval do tejto funkcie.

Zdá sa však, že sa nám to niekde vyparilo. Dáta eurobarometra z jesene minulého roka ukazujú, že sme na tom veľmi zle. Je to pre mňa neuveriteľne smutná správa.

Sami pritom vidíme, aké nebezpečné pre krajinu je, ak nevie, kam patrí a ostane v určitom vákuu. Môže sa stať terčom podobne veľkej agresie, akej v súčasnosti čelí Ukrajina.

Je čas zobudiť sa a uvedomiť si, že sme sa nikdy nemali lepšie ako teraz. Prispieva k tomu aj fakt, že sme súčasťou európskej komunity, kde všetky členské krajiny vyznávajú rovnaké demokratické hodnoty.

Čo je pre vás ako pre predsedu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku najväčšou výzvou?

Podstatnou sa pre mňa stala snaha oživiť na Slovensku myšlienku európskej spolupatričnosti a hlásenia sa k rovnakým hodnotám.

V prípade, že neuspejem, budem to považovať za veľké zlyhanie a nemyslím si, že moja práca na tomto poste bude mať nejaké veľké opodstatnenie.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (27. 6. 2022)
USD 1.052
AUD 1.525
CZK 24.731
JPY 142.190
CAD 1.366
GBP 0.858
HUF 401.340
PLN 4.702
CHF 1.007
SEK 10.694

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny. Adepti sú jasní
  2. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  3. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  4. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  5. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  6. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  7. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  8. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  1. Trápia Vás bolesti a únava? Máme skvelé riešenie k vám domov
  2. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  3. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  4. Prešovský Fragaria Cup oslavuje 20 rokov
  5. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  6. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  7. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  8. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 738
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 975
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 705
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 985
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 879
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 815
  7. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 2 039
  8. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 1 715

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  2. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  3. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  4. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  5. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  6. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  7. INEKO: Vďaka biosimilárnym liekom Slovensko ušetrí 32 miliónov eur ročne
  8. Tomáš Tenczer: Prečo šéfovia neznášajú home office
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 932
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 251
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 419
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 896
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 819
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 561
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 597
  8. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 2 992
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počúva vojakov počas jeho návštevy armádneho velenia neďaleko frontovej línie v Doneckej oblasti.

Škody sa odhadujú na 100 až 500 miliárd eur.


10 h
Vizualizácia pokračovania projektu River Park.

Projekt čaká na povolenia roky.


10 h
Šéf rodinnej firmy Unipas Maroš Kara

Rodinná firma Unipas z Hornej Nitry má tridsaťročnú tradíciu a klientov od protinožcov.


23. jún
Čokoláda Toblerone

Dôvodom je aj lacnejšia pracovná sila na Slovensku.


23. jún

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  2. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  3. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  4. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  5. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  6. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  7. INEKO: Vďaka biosimilárnym liekom Slovensko ušetrí 32 miliónov eur ročne
  8. Tomáš Tenczer: Prečo šéfovia neznášajú home office
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 932
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 251
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 419
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 896
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 819
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 561
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 597
  8. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 2 992
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťZatvoriť reklamu