BRATISLAVA. Januárová návštevnosť slovenských hotelov a penziónov bola sedemkrát vyššia ako vlani, nedosiahla však ani polovicu z roku 2020. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
V prvom mesiaci roka pomohla cestovnému ruchu najmä domáca návštevnosť stredísk zameraných na zimný cestovný ruch.
"Mierne uvoľnenie protipandemických opatrení prilákalo v januári 2022 do ubytovacích zariadení viac ako 186-tisíc návštevníkov, čo bolo dvojnásobne viac ako v decembri minulého roka," porovnali štatistici medzimesačný vývoj, pričom medziročne sa návštevnosť ubytovacích zariadení zvýšila sedemnásobne.
Návštevnosť hotelov bola vlani o vyše polovicu nižšia ako v rekordnom roku 2019 Čítajte Služby využilo takmer 50-tisíc cudzincov
Výrazný medziročný nárast bol podľa nich zapríčinený najmä vďaka miernejším protipandemickým opatreniam v porovnaní s januárom 2020, keď bolo takmer úplne obmedzené ubytovanie hostí v hoteloch, penziónoch.
"Aktuálna návštevnosť však bola len na úrovni 42 % oproti rekordnému januáru v roku 2020, tesne pred pandémiou," dodali štatistici.
Služby ubytovacích zariadení využilo takmer 50-tisíc cudzincov, čo predstavuje 9,2-násobný medziročný nárast, v porovnaní s rokom 2020 však ide len o necelú tretinu návštevníkov. Počet domácich hostí bol 6,4-násobne vyšší ako vlani a ubytovanie využilo 138-tisíc osôb, čo predstavuje 48,8 % v porovnaní s rokom 2020.
Najnavštevovanejšie boli okresy typické pre zimný cestovný ruch
Hostia strávili v hoteloch a ostatných ubytovacích zariadeniach takmer 500-tisíc nocí, priemerná doba pobytu bola v januári 2,7 noci.
"Cestovný ruch podržala v januári najmä lyžiarska sezóna v slovenských zimných strediskách cestovného ruchu. K najnavštevovanejším krajom patrili Žilinský, Prešovský a Banskobystrický kraj," skonštatoval úrad.
Spolu ich navštívilo viac ako 126-tisíc hostí, ide o dve tretiny všetkých návštevníkov. Vysokú návštevnosť mal aj Bratislavský kraj (takmer 34-tisíc hostí).
Najviac hostí však navštívilo okresy typické pre zimný cestovný ruch, ako Poprad, Liptovský Mikuláš, Žilina, Ružomberok, Brezno, a mesto Bratislava.
Čo sa týka cudzincov, polovica z januárových návštevníkov navštívila zimné strediská v Žilinskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji a tretina zahraničných návštevníkov mesto Bratislava.
Vzrástla aj zamestnanosť v odvetví
Zamestnanosť v januári medziročne vzrástla len v šiestich spomedzi desiatich sledovaných odvetví. Najviac nových ľudí prijali firmy v ubytovaní.
"Výraznejšie vyššia zamestnanosť bola v ubytovaní o 6,3 % a v informačných a komunikačných činnostiach o päť percent," skonštatovali štatistici. Mierny nárast pod úrovňou jedného percenta zaznamenali aj v stavebníctve, veľkoobchode, priemysle a vo vybraných trhových službách.
"Naopak, menej zamestnaných osôb ako pred rokom bolo v predaji a oprave motorových vozidiel o 4,5 %, v podnikoch pôsobiacich v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,1 %, v doprave a skladovaní o 0,4 % a v maloobchode o 0,3 %," uzavreli štatistici.
Rástla aj priemerná mzda
V januári rástla priemerná mzda vo všetkých sledovaných odvetviach, v niektorých však mzdy nestíhali tempo inflácie.
"Najvýznamnejšie zvýšenie bolo v ubytovaní, až o štvrtinu na úroveň 815 eur, výška mzdy však patrí k najnižším v SR," skonštatovali štatistici. V maloobchode vzrástla mzda o 16,8 % na 1229 eur, vo veľkoobchode o 13,7 % na 914 eur, v predaji a oprave motorových vozidiel o 12,3 % na 1196 eur a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev bola mzda vyššia o 12,1 % (584 eur).
V odvetí, v ktorom sú nominálne mzdy dlhodobo najvyššie, nad úrovňou 2000 eur - v informačných a komunikačných činnostiach - boli januárové mzdy medziročne vyššie o 8,2 %. Približne rovnaký rast (osem percent) bol aj v priemysle, ktorý zamestnáva najviac ľudí v SR.
"Efekt zvýšenia miezd však eliminovala vyššia inflácia, čo spôsobilo výraznejšie otváranie nožníc medzi nominálnou a reálnou mzdou," vysvetlil úrad s tým, že priemerná reálna mesačná mzda vzrástla v šiestich z desiatich sledovaných odvetví, takže v januári už štyri odvetvia vykázali jej medziročný pokles.
Reálna mzda klesla najviac vo vybraných trhových službách o 5,4 % a tiež v stavebníctve o 1,8 %, v priemysle o 0,4 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 0,2 %.
