BRUSEL. Ekonomické a finančné dopady vojenskej invázie na Ukrajine boli hlavnou témou diskusie európskych ministrov financií v Bruseli.
Na zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) sa zúčastnil aj slovenský minister financií Igor Matovič, informoval tlačový odbor rezortu financií.
Prejavuje sa zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky
Európska komisia a Európska centrálna banka pri tejto príležitosti poskytli informácie o sankciách, ich vplyve a zámere Komisie pomôcť členským štátom s ich jednotnou implementáciou.
Skonštatovali, že dopad sankcií na finančnú stabilitu Európskej únie je zatiaľ limitovaný. Najväčší vplyv má zatiaľ zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky.
Matovič súhlasil s ďalšími sankciami
Ministri pripomenuli potrebu vzájomnej jednoty a koordinácie krokov, zároveň vyjadrili otvorenosť voči novým sankciám.
"Minister financií SR Igor Matovič vo svojom vystúpení zdôraznil, že napriek vysokej závislosti Slovenska na rope a plyne z Ruskej federácie, je Slovensko pripravené ísť v sankciách ešte ďalej," informoval rezort.

V tejto súvislosti sa zaujímal, aké rezervné plány má Komisia vypracované pre prípad, že Ruská federácia prestane s dodávkami energií.
"Slovensko, ako aj vy všetci, si želá rýchle vyriešenie konfliktu. V reakcii na vzniknutú situáciu sme prijali viacero opatrení. Musíme však byť pripravení na dlhotrvajúcu krízu s potenciálnou eskaláciou na humanitárnu krízu," upozornil Matovič.
"Som pripravený podporiť ďalšie domáce, európske a globálne opatrenia, ktoré podporia Ukrajincov, zastavia ruskú agresiu a zmiernia túto humanitárnu katastrofu," doplnil.
Problém s hrivnami
Zaujímal sa aj o stratégiu Komisie voči Ruskej federácii v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, pričom zdôraznil potrebu väčšej interakcie EÚ s Čínou.
Upozornil zároveň na aktuálny problém, ktorému čelia utečenci z Ukrajiny, a to v súvislosti s nemožnosťou výmeny hrivien za euro.
Výkonná podpredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestager na zasadnutí informovala o prebiehajúcich prácach na vytvorení dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorý by mal členským štátom umožniť poskytovať niekoľko druhov podpory na zvýšenie likvidity (záruky, dotované úvery), či priamej grantovej pomoci na vykrytie dodatočných nákladov v dôsledku rastúcich cien plynu a energií.
Po zapracovaní pripomienok členských štátov by mal byť rámec spustený do konca budúceho týždňa, avizovalo Ministerstvo financií SR.
Rozpočet nestačí
Nikto nečakal vojnu na Ukrajine, situácia sa nedá zvládnuť so súčasným rozpočtom, uviedol Matovič. Podľa neho to znamená, že tento rok bude potrebné otvoriť rozpočet.
"To nezvládneme so súčasným rozpočtom," konštatoval Matovič.
Pokračoval, že 500 miliónov eur pre všetky krajiny EÚ na riešenie ukrajinskej krízy neznamená absolútne nič, ale je to len otázka výdavkov na pár dní.
Matovič komentoval aj zákon o výdavkových limitoch. Ak budú výdavkové limity, malo by ísť o "brzdu", pre zlodejov.
"Mali by stratiť chuť naďalej takýmto nezodpovedným spôsobom spravovať verejné financie," povedal.
Pokračoval, že by to malo vyčistiť neželané návštevy na ministerstve financií, kam prichádzajú "nezodpovední" ministri s požiadavkami bez toho, aby povedali, odkiaľ na ne zobrať peniaze.
Pri pomoci domácnostiam s cenami energií a s rastúcou infláciou Matovič vyhlásil, že všeobecný úzus bol taký, že by nemali ísť plošnými opatreniami. Pomoc by mali smerovať voči tým, ktorí to najviac potrebujú.
Pokračoval, že sa budú snažiť pomáhať tým, ktorí si nevedia pomôcť sami.
"Budeme pomáhať tam, kde to bude čo najefektívnejšie, aby sme sa správali zodpovedne, lebo nikto nevie, aký veľký problém nás čaká. Budeme pomáhať čo najadresnejšie. Či pôjdeme cestou zvyšovania životného minima, ktoré na seba však viaže rôzne iné výdavky, alebo pôjdeme skôr ad hoc dotáciou pre ľudí, ktorí sú veľmi nízko príjmovo, to sa ešte rozhodneme. Budeme hľadať cesty, aby sme pomáhali ľuďom, ktorí sú v najväčšej núdzi," dodal Matovič.