FRANKFURT NAD MOHANOM. Inflácia v eurozóne sa pravdepodobne nevráti na nízke úrovne, na ktorých sa držala celé roky pred nedávnym prudkým nárastom cien energií. A to aj po odznení vplyvu vojny na Ukrajine.
Uviedla to vo štvrtok šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.
Pravdepodobná stabilizácia na dvoch percentách
Podľa nej je čoraz viac pravdepodobné, že sa rast spotrebiteľských cien v euroregióne "v strednodobom horizonte stabilizuje na 2-percentnej cieľovej úrovni" ECB, povedala s odkazom na obdobie dlhšie ako tri roky.
Lagardová pripomenula tiež, že súčasná menová politika banky "čelí novej výzve", keď naznačila koniec slabej inflácie, ktorá sužovala eurozónu v uplynulom desaťročí.
"Sme stále viac presvedčení, že dynamika inflácie v strednodobom horizonte sa nevráti k modelu, ktorý sme videli pred pandémiou," skonštatovala.
Príprava na inflačné šoky
A dodala, že ECB musí zároveň "zvládnuť šok, keď inflácia v krátkodobom horizonte stúpne ešte viac nad cieľ banky a rast eurozóny klesne".
ECB použila obrovské stimuly na riešenie tvrdošijne nízkej inflácie, ktorá sužovala eurozónu v uplynulom desaťročí.
Tieto jej snahy udržali ekonomiku v čiernych číslach, ale vzhľadom na to, že pandémia nového koronavírusu drasticky narušila dodávateľské reťazce, eurozóna v poslednom čase zaznamenala rekordné skoky v spotrebiteľských cenách.
A invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, ešte viac zvýšila cenové tlaky. ECB preto najnovšie odhaduje, že inflácia v euroregióne dosiahne tento rok 5,1 percenta.
Lagardová uviedla tiež, že silnejšie cenové tlaky podnietili guvernérov ECB, aby pokračovali v utlmovaní stimulov, ktoré boli navrhnuté na boj proti dezinflačným rizikám.
Dodala však, že ECB zostáva flexibilná a bude "pripravená prehodnotiť svoje plány, ak si to budú vyžadovať nové údaje".
Odstavenie od ruských palív infláciu podporí
Isabel Schnabelová, členka výkonnej rady ECB, zase vo svojom prejave na finančnej konferencii upozornila, že snaha Európy odstaviť svoju ekonomiku od ruského plynu pravdepodobne podporí infláciu a dostane ju aj za hranicu súčasného vrcholu.
Lídri Európskej únie sa totiž po ruskej invázii na Ukrajinu minulý mesiac dohodli na urýchlení tzv. zeleného prechodu. To signalizuje množstvo investícií do obnoviteľnej energie.
V dohľadnej budúcnosti však konflikt na Ukrajine pravdepodobne zostane kľúčovým prispievateľom k inflácii, keďže akýkoľvek výrazný pokles cien fosílnych palív sa zdá byť nepravdepodobný, poznamenala Schnabelová.
Domnieva sa tiež, že aj po konflikte ceny v eurozóne porastú, keďže prechod vytvára obrovskú potrebu investícií, čo zase vyvolá pretrvávajúci pozitívny dopytový šok, ktorý normálne generuje infláciu.
"Takéto nepriame účinky vyšších cien energií môžu byť trvalým zdrojom tlaku na zvyšovanie základnej inflácie," upozornila Schnabelová.
"Nie sú jednorazovým cenovým šokom, ktorý môžu tvorcovia politiky jednoducho prehliadnuť," dodala.
Upozornila pritom, že v súčasnom prostredí by sprísnenie politiky ECB s cieľom bojovať proti vysokej inflácii obmedzilo dopyt, rovnako ako vysoké ceny energií už oslabujú kúpnu silu domácností, takže tvorcovia politiky stoja pred dilemou.
Ale očakávaný zelený prechod po súčasnom šoku je skôr klasickým scenárom inflácie hnanej dopytom a ECB má nástroje na jej zmiernenie, uzavrela Schnabelová.
