Česká republika má dvakrát toľko obyvateľov ako Slovensko, no ich sektor centier podnikových služieb je trikrát väčší než slovenský. Znamená to, že Slovensko svoj potenciál v tomto druh služieb ešte stále plne nevyužilo. Vyššia angažovanosť miest a samosprávnych krajov by určite prispela k tomu, aby Slovensko bolo pre veľké korporácie atraktívnejšie, hovorí Peter Rusiňák, koordinátor sektorového združenia Fórum centier podnikových služieb (BSCF), ktoré pôsobí pod Americkou obchodnou komorou na Slovensku (AmCham Slovakia).
Centrá zdieľaných a podnikových služieb vníma ako indikátor potenciálu krajiny. „Podnikové služby sú skvelým príkladom toho, ako by sa slovenská ekonomika mohla zmeniť na modernú a dynamickú, poháňanú inováciami.“
Prečo sa Americká obchodná komora rozhodla založiť BSCF?
V roku 2014 nás oslovilo 10 až 12 prevažne amerických spoločností. Potrebovali organizáciu, ktorá by komunikovala ich výzvy a záujmy tak, ako sa to deje napríklad v rámci automobilového, elektrotechnického či stavebného sektora. Keďže všetky tieto firmy boli členmi Americkej obchodnej komory, dávalo zmysel spojiť ich sily s našimi.
Aký podiel sektora zastupujete?
Pomerne veľký podiel, vyše 92 percent zamestnancov v tomto sektore. Na Slovensku je približne 65 biznis centier. Tie spolu zamestnávajú približne 39-tisíc až 40-tisíc ľudí. Členmi BSCF je 35 spoločností vrátane všetkých veľkých hráčov na trhu. Spolu zamestnávajú približne 36-tisíc ľudí.
S akými problémami sa centrá najviac obracajú na AmCham?
Naším poslaním je zvyšovať povedomie o tomto odvetví na Slovensku a podporovať jeho ďalší rast. Firmám poskytujeme tri hlavné typy služieb. Vymieňame si informácie zo sektora o osvedčených postupoch, riešeniach problémov a príkladoch dobrej praxe, s ktorými sa firmy stretávajú, takže fungujeme ako networkingová organizácia. Taktiež spolupracujeme s vysokými a strednými školami s cieľom zlepšiť zamestnateľnosť ich absolventov. Poslednou je oblasť komunikácie so samosprávami, štátnymi úradmi a vládnymi orgánmi o legislatíve a dianí vo verejnom sektore, ako aj zefektívňujeme naše CSR aktivity.
Obracajú sa na nás firmy, ktoré hľadajú pomoc, napríklad so zamestnaním zahraničných expertov. V závislosti od zmluvy medzi Slovenskom a domovskou krajinou daného pracovníka môže prijatie takéhoto zahraničného špecialistu trvať šesť až deväť mesiacov. Priemerná dĺžka času od podania žiadosti po finálne povolenie pre zamestnanca prichádzajúceho zo zahraničia je aktuálne 45 dní. To je výrazné zlepšenie z pôvodných 170 – 180 dní, no stále je to priveľmi dlho v porovnaní s Českom, Poľskom a Maďarskom.
Prečo ostáva tento sektor na Slovensku stále viac-menej neviditeľný? Čo by pomohlo jeho zviditeľneniu?
Náš sektor generuje približne štyri percentá príjmov štátneho rozpočtu. Dane z príjmu právnických osôb a zamestnancov spolu so zdravotnými a sociálnymi odvodmi, ktoré tento sektor spolu minulý rok zaplatil, predstavujú približne miliardu eur ročne. Sú tretie najvyššie, po automobilovom a elektrotechnickom priemysle. V rebríčku top platiteľov daní na Slovensku za rok 2021 uverejnenom v The Slovak Spectator takisto nájdete dve naše členské spoločnosti.
Jedna vec, ktorá by mohla sektor viac zviditeľniť, je povaha nášho vzťahu s verejnou správou. Tá doteraz nevenovala dostatočnú pozornosť potrebám nášho sektora. V lete 2016 vláda SR prijala strategický dokument o centrách zdieľaných a podnikových služieb. Odvtedy sme nezaznamenali výraznejší záujem vlády podporiť náš sektor. Je to ako diskusia o tom, či bola skôr sliepka, alebo to bolo vajce, pretože bez náležitého povedomia o sektore sa pravdepodobne nedočkáme cielenej pomoci alebo podpory.
Pomohlo by najprv pochopiť, aké sú potreby sektora. Väčšina biznis centier na Slovensku sú dcérske spoločnosti, ktorých matky sídlia v zahraničí. Tieto firmy bojujú s ostatnými dcérskymi spoločnosťami o nové úlohy a nové pracovné príležitosti, ktoré by na Slovensko mohli priniesť.
Po druhé, sektoru chýba oficiálne uznanie. V pracovnej štatistike nemá vlastnú „kolónku“, chýba jej kód SK NACE. Takmer 40-tisíc zamestnancov tohto odvetvia je tak zaradených niekde inde a nedá sa preto zostaviť jeho oficiálna štatistika Štatistickým úradom SR. Taktiež výraz „centrum podnikových služieb“ sa po prvý raz dostal do legislatívy až v roku 2018. Bolo to v zákone o službách zamestnanosti.
Bratislava a Košice sú dnes hlavnými centrami týchto spoločností na Slovensku, ale rovnako dôležité je posilniť komunikáciu so samosprávnymi krajmi a ďalšími mestami. Máme k dispozícii množstvo dôkazov o tom, ako tieto centrá, ktoré prišli do Košíc napríklad pred 10 – 15 rokmi, prispeli k miestnej ekonomike a pomohli jej rozvoju. Veríme, že väčší záujem samospráv by pomohol ďalšiemu rastu tohto sektora na Slovensku.
Aké pozitíva a negatíva priniesla koronakríza pre tento sektor na Slovensku?
Koronakríza ukázala jeho obrovskú odolnosť a schopnosť adaptovať sa. Aj keď je priekopníkom v digitálnych inováciách a prináša na pracoviská inovatívne technológie, takto pred dvoma rokmi si nikto nemohol byť istý, či to nakoniec zvládneme. Čoskoro sa ukázalo, že tieto spoločnosti nemali takmer žiaden problém s prechodom z práce v kancelárií na prácu z domu. To sa ukázalo ako veľmi pozitívny signál pre slovenskú ekonomiku. Neviem o žiadnom inom odvetví nášho hospodárstva, ktoré dokázalo takmer bez problémov prežiť koronakrízu a dokonca rásť. Napriek pandémii počet zamestnancov nášho sektora vzrástol za rok o 5,5 percenta. Biznis centrá sú pevnou a stabilnou nohou slovenského hospodárstva.
Najdôležitejším pozitívom je poznatok, že veci sa dajú robiť inak ako pred pandémiou, ale stále efektívne a kvalitne. Väčšina našich členských spoločností napríklad nezápasila s poklesom produktivity práce. Naopak, 87 percent z nich uviedlo, že zvýšili úroveň produktivity zamestnancov alebo zachovali predpandemický stav.
Negatívom, ktoré pandémia priniesla, je znížená angažovanosť zamestnancov. Viaceré spoločnosti uviedli, že musia vynaložiť veľké úsilie, aby motivovali zamestnancov k aktivitám, ktoré nie sú nevyhnutné pre ich podnikanie, ale sú dôležité pre ich širšiu komunitu.
Aká je aktuálna pozícia Slovenska pre príchod nových alebo rozširovanie existujúcich centier podnikových služieb v porovnaní s inými krajinami, ako je napríklad India? Je Slovensko ešte stále konkurencieschopné?
Slovensko je aj naďalej veľmi atraktívnou lokalitou pre zahraničných investorov, ale mohlo by to byť aj lepšie. Ak sa pozrieme na našich susedov, potenciál krajiny je výrazne vyšší. Ako región má stredná a východná Európa množstvo výhod oproti juhovýchodnej Ázii, Latinskej Amerike alebo iným lokalitám, v ktorých sa sústreďujú tieto spoločnosti, po celom svete. Jednou z výhod nášho regiónu je časové pásmo, pretože tu v podstate môžete fungovať 24 hodín denne sedem dní v týždni bez ohľadu na to, kde sa vaši zákazníci nachádzajú. Druhým je dostupnosť kvalifikovanej a jazykovo vybavenej pracovnej sily, pretože v tomto regióne môžete nájsť ľudí, ktorí hovoria nielen po anglicky, ale ovládajú aj druhé ši tretie cudzie jazyky vrátane tých „exotickejších“.
Ďalšou záležitosťou je ochrana osobných údajov. Keď noví investori chcú založiť centrum podnikových služieb a spracovávať v ňom osobné údaje občanov EÚ, USA alebo Kanady, väčšinou sa tieto centrá musia nachádzať v EÚ z dôvodu nariadenia o ochrane údajov (GDPR). Zriadiť takéto centrum podnikových a zdieľaných služieb na Filipínach, Malajzii, či Indii je v porovnaní s EÚ podstatne komplikovanejšie.
Sú nejaké služby poskytované centrami podnikových služieb, v ktorých Slovensko vyniká v porovnaní so susednými krajinami?
Ak by som mal vybrať jednu, povedal by som financie, keďže 80 percent služieb, ktoré centrá pôsobiace na Slovensku poskytujú, súvisí s financiami, IT a vzťahmi so zákazníkmi. Keď sa pozriete na mapu okolitých krajín, tak vo všetkých ostatných krajinách sú to služby súvisiace so vzťahmi so zákazníkmi, rozvoj biznisu a IT, no podiel finančných služieb nie je taký veľký ako na Slovensku.
Za posledných päť rokov na Slovensku nevzniklo veľké centrum podnikových služieb s 1000 a viac zamestnancami. Zaznamenali sme však zakladanie menších centier s 150-400 zamestnancami v prevažne finančnej oblasti. To je dobrým znamením, že Slovensko má stále dostatok odborníkov na financie.
Vyčerpal sa už v Bratislave priestor pre príchod nových centier? Ako sa darí napĺňať plány, aby tieto centrá išli aj do regiónov?
Najviac centier sa naďalej nachádza v Bratislave a Košiciach, no za posledných päť rokov sme zaznamenali menší, ale zdravý rast aj v iných regiónoch. Úprimne povedané, nevidím veľký záujem na úrovni miest ani samosprávnych krajov o prilákanie takýchto investícií. Jedinou výnimkou je Banská Bystrica. Navyše teraz, po dvoch rokoch pandémie, veľa ľudí pracuje na diaľku z domu, takže tlak na regióny, aby prilákali nové investície, sa znížil.
Niektoré centrá presunuli časť svojich služieb zo Slovenska do iných krajín. Akých služieb sa to týka? Očakávate ďalšie odchody?
V prvom štvrťroku 2021 niektoré z našich členských spoločností oznámili, že prepustia časť svojich zamestnancov. Čiastočne to bolo spôsobené všeobecnou situáciou na trhu, ale bola to aj plánovaná aktivita, keď do Ázie presúvali najmä pracovné miesta s nižšou pridanou hodnotou. Celkovo bolo na Slovensku prepustených okolo tisíc ľudí. Toto prepúšťanie sa však neodrazilo na celkovej situácii, keďže počet zamestnancov v sektore vzrástol o 5,5 percenta oproti predchádzajúcemu roku. Dôvodom je, že časti z nich boli ponúknuté nové úlohy a pracovné pozície v rámci odvetvia. Tento rok neočakávame, že by sa situácia s presunom vybraných služieb do zahraničia zopakovala, trh je stabilizovaný.
Nakoľko sa nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily týka sektora centier podnikových služieb na Slovensku?
V našom prieskume za minulý rok 88 percent našich členov uviedlo, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov by bol kritickým problémom pre strategický rozvoj ich spoločnosti na Slovensku. Ale to nie je špecifikum Slovenska a problémom to bude vždy, pretože tieto spoločnosti sú založené na talentovaných, inovatívnych a jazykovo zdatných ľuďoch. Našťastie žiaden z veľkých hráčov na trhu sa nerozhodol odísť zo Slovenska pre nedostatok pracovnej sily. Špecifikom Slovenska je však výrazne vyššia cena práce v porovnaní s okolitými krajinami.
Do akej miery je tento nedostatok riešiteľný automatizáciou?
Nie veľmi. Keď sa pozrieme na naše štatistiky, vidíme, že viac ako polovica, 53 percent, našich členských firiem plánuje zautomatizovať viac ako 10 percent svojich činností v priebehu nasledujúcich dvoch alebo troch rokov. To by mohlo znamenať dve veci: buď majú už tieto procesy zautomatizované a v ďalšej automatizácii nevidia žiadny ekonomický prínos, alebo vykonávajú vysokošpecializované práce, ktoré nemusia byť nevyhnutne automatizované, aby si udržali svoju kvalitu.
Aký je inovačný potenciál centier zdieľaných služieb na Slovensku?
Neobmedzený. Centrá zdieľaných a podnikových služieb budú mať pre firmy, ktoré chcú zvyšovať svoju produktivitu, vždy zmysel, nezávisle na odvetví, v ktorom pôsobia. Môžete mať centrum podnikových služieb bez ohľadu na to, čomu sa vaša spoločnosť venuje, od automobilového priemyslu až po farmaceutické alebo stavebné spoločnosti. Viem si dokonca predstaviť zriadenie centra zdieľaných služieb na vládnej či samosprávnej úrovni.
