BRATISLAVA. Predpovede na rok 2022 sa nesú v znamení ruskej invázie na Ukrajine, ktorá do veľkej miery ovplyvňuje ekonomický vývoj aj na Slovensku.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka je vidieť nielen veľké politické riziká, ale aj zvýšenú neistotu ovplyvňujúcu investičnú aktivitu, vyvolané problémy v dodávateľských reťazcoch a tlak na rast cien, najmä komodít, ktoré brzdia ekonomickú výkonnosť.
Z týchto dôvodov v sporiteľni revidovali pôvodný medziročný odhad rastu ekonomiky o jeden percentuálny bod nadol na 2 percentá.
Rast cien aj daní
Rast cien by mal podľa Horňáka kulminovať v najbližších mesiacoch na úrovni cez 10 percent, tlačený najmä plynom a elektrinou, potravinami, cenami pohonných hmôt, ale aj širšími inflačnými tlakmi, keďže cena prepravy a energií ovplyvňuje širokú škálu tovarov a služieb.
Rusi sa v obchodoch nedoplatia a Západ sa nevie odstrihnúť od ropy Čítajte Okrem toho dochádza k očakávanému ďalšiemu nárastu spotrebných daní z tabaku a cien niektorých služieb. Rast spotrebiteľských cien by tak mal v tomto roku dosiahnuť podľa Horňáka v priemere 9,5 percenta.
Na tento vývoj reaguje aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá výrazne zvýšila odhad rastu cien v eurozóne pre tento rok a na svojom marcovom zasadnutí pristúpila k sprísneniu menovej politiky.
Avizované utlmenie objemu nakupovaných dlhopisov tak bude rýchlejšie. Už počas druhého štvrťroka.
„Ak sa vyhliadky inflácie neznížia pod inflačný cieľ, pristúpi k ukončeniu nákupov aktív už v treťom kvartáli a otvorí si tak cestu k zvyšovaniu sadzieb. Vzhľadom na súčasný vývoj očakávanie ich prvé zvýšenie už v tomto roku,“ hovorí analytik.
Nárast deficitu verejných financií
Tlmená ekonomická aktivita a nové výdavky prinesú podľa Horňáka aj vyššiu potrebu financovania. Vláda má vytvorenú istú rezervu, no financovanie humanitárnych, či vojenských potrieb môže byť nákladné a prinesie nárast deficitu.
„Vyššie popísané podmienky tlačia na rast výnosov štátnych dlhopisov a zvyšujú tak náklady na obsluhu dlhu. Očakávame, že rozpočtový deficit môže v tomto roku dosiahnuť 6 %, pozorovať však budeme aj rýchly rast nominálneho výkonu ekonomiky kvôli rastu inflácie, čo bude tlmiť podielový ukazovateľ dlhu voči HDP,“ uviedol Horňák.
Neistota v súčasnosti však ostáva vysoká a odhady preto ešte môžu byť revidované, a to aj výraznejšie než sme boli zvyknutí.
Celkové dopady budú závisieť podľa Horňáka od ďalšieho vývoja konfliktu a konečného usporiadania vzťahov medzi západom a Ruskom, ako aj rozsahu a dĺžky trvania uvalených sankcií.
