Podnikové služby patria k najväčším sektorom, štát však na ne zabúda

BRATISLAVA. Rozdiely v práci v centre podnikových služieb a obyčajnej kancelárii sú minimálne.

„Hoci prebieha v inom jazyku a pre iný trh, vo všeobecnosti je rovnaká ako v akejkoľvek inej slovenskej spoločnosti,“ hovorí Martin Bednár, podpredseda Fóra centier podnikových služieb (BSCF), združenia pôsobiaceho pod Americkou obchodnou komorou, ktorá združuje spoločnosti prevádzkujúce centrá zdieľaných podnikových služieb na Slovensku.

Sektor podnikových služieb sa postupne prepracoval medzi najväčšie ekonomické odvetvia u nás z hľadiska počtu zamestnancov aj príspevku do štátneho rozpočtu cez zaplatené dane a odvody.

Spoločnosti sa zbavili nálepky call centier, kde zamestnanci odpovedajú na otázky klientov či zapisujú údaje do excelovských tabuliek. Bednár vysvetľuje, že zamestnávajú mnoho vysokokvalifikovaných ľudí, ktorí riešia sofistikované úlohy v rôznych odvetviach s regionálnym aj celosvetovým dosahom.

„Na druhej strane je pre nás ťažšie vysvetliť, čo tieto pozície reálne znamenajú,“ dodal.

Napriek meniacemu sa povedomiu sa sektoru stále nedostáva náležitej pozornosti. Jedným z hlavných problémov je chýbajúci zápis v oficiálnej štatistickej klasifikácii.

„Bez riadneho povedomia o sektore nemáme možnosti získať cielenú pomoc či ekonomickú podporu,“ priznáva koordinátor BSCF Peter Rusiňák.

Významné postavenie v ekonomike

Sektor podnikových služieb prispieva do štátneho rozpočtu cez dane z príjmu jednotlivcov a spoločností a odvody asi štyri percentá jeho celkových príjmov. Aj to z neho podľa Rusiňáka robí tretie najväčšie odvetvie ekonomiky, hneď po automobilovom a elektrotechnickom priemysle.

Štyri najväčšie automobilky u nás – Volkswagen, Stellantis, Kia Motors a Jaguar Land Rover – zaplatili na daniach a odvodoch za rok 2020 spolu asi 406,26 milióna eur, zatiaľ čo štyri najväčšie centrá podnikových služieb – IBM International Services Centre, AT&T Global Network Services Slovakia, Dell, and Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia – zaplatili spolu 290,19 milióna.

Vyplýva to zo štúdie Taxparency, ktorú vypracovala spoločnosť BMB Partners. (Údaje za Jaguar sú iba približné a vypočítané na základe metodológie použitej v štúdii – poznámka redakcie.)

Na Slovensku pôsobí spolu 65 centier podnikových služieb. Štyri najväčšie sme vybrali na základe rebríčka Najväčší v biznise, ktorý pripravil denník SME v spolupráci s novinami The Slovak Spectator.

Sektor zamestnáva približne 39-tisíc ľudí. Aj počas pandémie dokázali spoločnosti prijímať nových zamestnancov, na rozdiel od iných odvetví. Počet zamestnancov v členských spoločnostiach BSCF vzrástol v minulom roku o 5,5 percenta v porovnaní s rokom 2020. Aj v prvom pandemickom roku zaznamenali tieto centrá v porovnaní s rokom 2019 rast na úrovni 3,5 percenta.

V rámci strednej a východnej Európy je Slovensko výnimočné svojím vysokým počtom veľkých centier podnikových služieb s viac ako tisíc zamestnancami. Vyplýva to z pravidelného prieskumu BSCF medzi jeho členmi, ktorý sa uskutočnil v prvých ôsmich mesiacoch roka 2021.

Priemerný vek zamestnancov je 34,6 roka, pričom viac ako 70 percent má vysokoškolské vzdelanie. Podľa štatistík si centrá udržiavajú efektívnu a „štíhlu“ štruktúru riadenia, keďže len deväť percent z celkového počtu zamestnancov zastáva manažérsku pozíciu. Väčšina zamestnacov pochádza zo Slovenska a iba jedenásť percent sú cudzinci, prevažne z krajín EÚ.

Členovia BSCF zamestnávajú približne rovnaký počet žien a mužov. Priemerný mesačný plat v spoločnostiach je 1900 eur.

Slovensko je stále atraktívne

Viaceré z centier pôsobiacich na Slovensku majú v rámci svojich korporácií špeciálne postavenie.

Henkel Slovensko napríklad v Bratislave prevádzkuje najväčšiu pobočku pre globálne obchodné riešenia v Európe, hovorí jeho prezident Christian Schulz. Význam tejto lokality ešte zvýrazňuje relatívne malá vzdialenosť od centrály a expertízy, ktoré v centre vznikli.

„Vytvorili sme tu centrá excelentnosti so zameraním na činnosti, ktoré sa nerobia nikde inde na svete, prípadne sa robia najmä v Bratislave,“ dodáva Schulz. Tieto centrá sa špecializujú na automatizáciu a robotizáciu vrátane umelej inteligence či obchodovanie. V súčastnosti centrum zabezpečuje služby vo viac ako 30 jazykoch v rámci Európy aj na globálnej úrovni.

Aj bratislavské centrum IBM ISC patrí k najväčším v rámci korporácie. Mnohí ho považujú za strategickú lokalitu a oceňujú najmä stabilitu poskytovaných služieb, hovorí jeho manažér ľudských zdrojov Ivan Tomko. „Boli pokusy presunúť tieto služby do iných centier, no nakoniec sa vrátili na Slovensko.“

Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia v Košiciach zabezpečuje v rámci skupiny služby pre najdôležitejších klientov po celom svete. Podľa viceprezidenta pre ľudské zdroje Igora Stančika je za tým viacero dôvodov vrátane zamerania na kvalitu, zákazníkov, flexibilitu a inovácie. „Zamestnávame mnoho mladých ľudí, ktorí prichádzajú s novými nápadmi.“

DXC Technology Slovakia sa považuje za doručovacie a inovačné centrum, ktoré zabezpečuje a dodáva najmodernejšie IT služby na vysokej technologickej úrovni pre zákazníkov z celého sveta.

„Naši zamestnanci na Slovensku pokrývajú témy aplikačného biznisu, cloudových riešení, SAP špecialistov či programátorov,“ povedal riaditeľ centra služieb DXC Technology Slovakia Peter Mrázik.

Bratislavská pobočka Dell Technologies patrí k najväčším biznis centrám v krajinách Európy, Stredného východu a Afriky. Zamestnáva viacero profesionálov vykonávajúcich regionálne aj globálne úlohy za použitia najmodernejších hardvérových a softvérových technológií, napríklad umelej inteligencie, strojového učenia, neurálnych sietí, hĺbkového učenia, prediktívnej analytiky či nástrojov obchodnej inteligencie.

Ďalšie bratislavské centrum, Adient Slovensko, je jediné svojho druhu v rámci celej skupiny, hovorí jeho site líderka Barbora Záhradníková.

Podnikové centrum ING Business Shared Services vyniká v pokročilých špecializáciách a podľa jeho komunikačného špecialistu Denisa Kovačovského sa môže čoskoro stať expertným centrom so zameraním na globálne úlohy.

Košické centrum LafargeHolcim European Business Services je lídrom v automatizačných a digitalizačných procesoch v rámci celej skupiny. Jeho tím RAPID (robotika, automatizácia, zlepšovanie procesov a digitalizácia) už implementoval viac ako 100 robotických riešení. Navyše poskytuje odborné služby materskej spoločnosti, hovorí vedúca jeho oddelenia ľudských zdrojov Lea Bodnárová.

Komplikovaný vzťah so štátom

Napriek významnému príspevku do štátneho rozpočtu a postaveniu v rámci materských skupín sa sektoru podnikových služieb podľa jeho predstaviteľov nedostáva dostatok pozornosti. Rusiňák si myslí, že pomôcť by mohli silnejšie vzťahy so štátom aj lokálnymi autoritami.

Medzi najvýraznejšie problémy patrí chýbajúca legislatívna podpora. Doteraz sa podľa neho prijali len dva významnejšie právne dokumenty. V roku 2016 prijala vtedajšia vláda strategický dokument zameraný na rozvoj sektora podnikových služieb. V rámci neho sa vytvoril zoznam centier podnikových služieb, pre ktoré sa urýchlil proces zamestnávania profesionálov z tretích krajín. Firmy zo zoznamu tak namiesto viac ako 100 dní čakali na potrebné povolenia z cudzineckej polície iba 40-42 dní.

V roku 2018 potom vláda prijala novelu o službách zamestnanosti, kde sa vôbec po prvýkrát v slovenskej legislatíve použil výraz „centrá zdieľaných služieb“.

„Odvtedy však márne čakáme na ďalší zákon, kde by sa spomínal náš sektor,“ hovorí Rusiňák.

Sektor podnikových služieb navyše nenájdete v oficiálnej štatistickej klasifikácii ekonomických činností SK NACE. Firmy a ich zamestnanci sú tak listovaní v kategóriách ako IT alebo financie.

Podobnému problému však čelí aj Česko. Jedinou krajinou, kde je situácia o niečo lepšia, je podľa Rusiňáka Maďarsko, kde sektoru pomáha agentúra HIPA.

Ministerstvo hospodárstva nezvažuje zmeny v tejto oblasti a nedostalo ani žiadne externé podnety na zmenu súčasného stavu. Ani Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v tom nevidí problém vzhľadom na dostatočné množstvo a dohľadateľnosť údajov.

Podľa predstaviteľov sektora sa však tieto základné problémy musia vyriešiť ešte predtým, než sa pustia do riešenia tých vážnejších. K nim patrí napríklad transformácia vzdelávania, hovorí Peter Macejka, finančný riaditeľ pre Consumer segment a riaditeľ pobočky Dell Slovensko. Vysvetľuje, že Slovensko by malo namiesto ekonomiky zameranej na ťažký priemysel začať budovať vedomostnú ekonomiku. Vzdelávanie by tak viac dbalo na kritické myslenie a praktické skúsenosti. Do prípravy zmien by podľa Macejku mali byť zapojené aj centrá podnikových služieb.

Problémom pri dosahovaní takýchto cieľov je však komunikácia so štátom. Predstavitelia sektora totiž musia svoje problémy nanovo vysvetľovať každej novej vláda.

„Spoločnosti sú tu dlhšie než jedno volebné obdobie, na rozdiel od politikov,“ hovorí Gabriel Galgóci, generálny manažér pre Slovensko v spoločnosti AT&T Global Network Services Slovakia.

Aj Bednár priznáva, že práce je ešte veľa. „Robíme pokroky, no potrebovali by sme viac vplyvu na zmeny, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú naše podnikanie a pracovný trh. Je to nekončiaci proces.“