BRATISLAVA. Ceny na Slovensku by tento rok mali vzrásť približne o 8 %, budúci rok ešte viac o 10 až 14 %.
Vysoká inflácia bude sprevádzaná oslabením ekonomického rastu, ktorý by sa mal v najbližších rokoch pohybovať medzi 2 až 3 %. V prípade dramatického scenára vojny na Ukrajine by sa mohol v budúcom roku dokonca zastaviť.
Pri predstavení novej strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska (NBS) to uviedol jej guvernér Peter Kažimír.
Scenáre vývoja
Centrálna banka v súčasnej situácii plnej neistoty pripravila tri rôzne odhady budúceho vývoja. Ide o scenár vojnový, dramatický vojnový a na porovnanie aj scenár bez vojny, keďže problémy s rastom cien a spomalením ekonomiky by sa objavili aj bez konfliktu na Ukrajine.
"Predpokladáme, že priemerná inflácia na Slovensku v tomto roku sa bude pohybovať okolo úrovne 8 %. V ďalšom roku 2023 predpokladáme ďalší rast inflácie, podľa toho, aký scenár sa naplní, na úrovni 10 až 14 %," vyčíslil guvernér NBS s tým, že takýto nárast cien bude znamenať aj pokles reálnych miezd na Slovensku.
"Predpokladáme, že naša ekonomika sa v najbližších troch rokoch bude hýbať medzi 2 až 3 %. Ak by sme zažili ten horší, dramatický scenár, ekonomický rast by sa v budúcom roku dokonca mohol aj zastaviť," avizoval Kažimír.
Ekonomické následky vojny na Ukrajine odhaduje NBS v rozpätí 4 až 7 % hrubého domáceho produktu, teda približne 4 až 7 miliárd eur.
Najdôležitejší vplyv na slovenskú ekonomiku bude mať podľa NBS tento rok slabší zahraničný dopyt a krátkodobo narušené dodávateľské reťazce. Spotrebiteľský dopyt najmä v budúcom roku zase negatívne ovplyvní pokles reálnych príjmov obyvateľov.
Ceny rástli už pred vojnou
Centrálna banka pripomína, že ceny energetických komodít výrazne rástli už pred vypuknutím vojny na Ukrajine.
Pôvodne sa uvažovalo, že zostanú na vysokých úrovniach ešte nejaký čas, s následnou korekciou v ďalších rokoch. Ešte v zime tak NBS predpokladala tohtoročnú infláciu 5,5 %, v ďalších rokoch potom jej pokles k úrovni 2 %.
Najväčší príspevok k inflácii by mali tvoriť práve regulované ceny energií, a to najmä plynu. Nákladové faktory ako ceny energií a potravín sa následne premietnu aj v ostatných položkách spotrebného koša. Vysoký rast cien tak zníži kúpyschopnosť domácností.
Podľa NBS sa zhorší aj hospodárenie vlády. V ďalších rokoch môžu deficity verejných financií pri horších scenároch vzrásť na úrovne 4 až 6 % HDP, a to aj vplyvom pomoci Ukrajine a financovania migračných pohybov.
Vláda má podľa Kažimíra v rukách nástroje na pomoc ľuďom pri zdražovaní.
"Môžeme iba odporúčať a podporiť to, aby sa naša vláda, tak ako ďalšie vlády v Európe, sústredila na najohrozenejšie skupiny. To sú rodiny s deťmi, rodiny kde je iba jeden rodič, starší ľudia. To sú skupiny, ktoré z hľadiska ich spotrebného koša môžu byť viac ohrozené ako iné," doplnil guvernér.
Eurozónu čaká vyššia inflácia
Eurozónu čaká pomalší rast ekonomiky a vyššia inflácia. Vojna na Ukrajine totiž spôsobuje zhoršenie dôvery a zdražovanie energií, uviedla šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.
TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"V krátkodobom horizonte budeme čeliť vyššej inflácii a pomalšiemu rastu," uviedla Lagardová v prejave v cyperskej Nikózii.
"Čím dlhšie bude táto vojna trvať, tým väčšie budú ekonomické náklady a tým bude pravdepodobnejšie naplnenie horších scenárov."
Podľa šéfky ECB pesimizmus domácností sa zvyšuje, čo znamená zníženie ich výdavkov a pomalší rast ekonomiky. Zhoršenie nálady takisto negatívne ovplyvní firemné investície.
