Kauza Pompeje siaha do štátneho podniku, v pozadí sa vynára Brhel

Autormi sú riaditeľka nadácie Zastavme korupciu, šéfredaktor a redaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka

Pri veľkej razii v kauze Pompeje polícia zadržala viac ako dve desiatky ľudí. Viacerých obvinila z podielu na manipulácii verejných obstarávaní v Správe štátnych hmotných rezerv v čase, keď ich viedol nominant Smeru-SD Kajetán Kičura. Podarilo sa nám zistiť, že firmy, ktoré v kauze figurujú sa zúčastňovali aj na zákazkách v štátnom energetickom podniku SEPS. Pri jednej z nich vidno aj prepojenia do okruhu oligarchu Jozefa Brhela.

Novú kauzu Správy štátnych hmotných rezerv, z obdobia, keď ich viedol Kajetán Kičura, pomenovala polícia po antickom meste Pompeje v dnešnom Taliansku, ktoré pred takmer dvetisíc rokmi pochovala sopka Vezuv.

Pre machinácie verejného obstarávania a porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku obvinili šesť firiem a jedenásť ľudí vrátane exfunkcionárov Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR). Podľa polície prihrávali predražené stavebné zákazky vybraným súkromným spoločnostiam.

Viac zistení Nadácie Zastavme korupciu nájdete po kliknutí na logo.

Nadácia Zastavme korupciu a Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) na základe infozákona získali anonymizované uznesenie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), ktorým vzal do väzby bývalého vysokopostaveného úradníka hmotných rezerv Jozefa Jantoša a na slobode ponechal ďalšiu obvinenú Evu Hečkovú, niekdajšiu šéfku závodu hmotných rezerv Brodnianka v Kysuckom Novom Meste.

Podľa uznesenia v období najmenej od roku 2016 do marca 2020 bývalé vedenie SŠHR manipulovalo verejné obstarávanie v prospech vybraných firiem. "Za čo následne priamo alebo cez sprostredkovateľov prijímali od ich zástupcov majetkový prospech vo forme peňažného alebo iného plnenia," uviedol súd.

Nadácia Zastavme korupciu už v roku 2020 upozornila, že rovnaké firmy získavali štátne zákazky aj v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave (SEPS), štátnej energetickej firme. Naše nové zistenia ukazujú, že aj tu sa na osbtarávaniach zúčastňovali firmy, ktoré figurujú v kauze Pompeje.

V zákazkách navyše existujú rovnaké subdodávateľské vzorce a štátna firma nám potvrdila, že objavila prípad, keď predchádzajúce vedenie obstaralo rekonštrukciu plota, ktorý nebolo treba opraviť.

Zákazky bez súťaže

Uznesenie súdu opisuje viac ako 30 problematických obstarávaní na Správe štátnych hmotných rezerv v celkovej hodnote takmer tri milióny eur. Jeden zo skutkov sa týka rekonštrukcie rámp skladov v Brodnianke za vyše 215-tisíc eur, kde bola úspešným uchádzačom spoločnosť Tenset.

Uznesenie je síce anonymizované, no je z neho možné odvodiť aj to, že spoločnosť Tenset bola subdodávateľom pri viacerých ďalších skutkoch, ktoré sa týkajú prác v závode Brodnianka. Napríklad zákazku „Rekonštrukcia oplotenia v závode Brodnianka“ získala firma Herman Jozef, Plyn - Elektro, no zákazku realizovala iná spoločnosť. Uznesenie naznačuje, že to mohol byť Tenset.

Nadácia Zastavme korupciu pred dvoma rokmi upozornila na to, že žilinská firma má v štátnych hmotných rezervách, ale aj v štátnej firme SEPS podozrivé obchody. Už vtedy sme zistili, že táto aj iné firmy získavali zákazky bez súťaže a dokonca aj bez zmlúv - boli zadávané napriamo, cez objednávky a faktúry.

Analýzu sme v roku 2020 poskytli aj Správe štátnych hmotných rezerv, konkrétne vtedajšej podpredsedníčke. Napriek tomu v novembri v 2021, už na čele s predsedom vymenovaným vládou Igora Matoviča Jánom Rudolfom, uzavrela s Tensetom ďalšie dve zmluvy na stavebné práce.

V obidvoch prípadoch išlo o podlimitné zakázky. Tenset mal za vyše 52-tisíc eur (vrátane DPH) opäť rekonštruovať rampy v Brodnianke, tentoraz nájazdové, a za 156-tisíc eur opraviť objekt v závode Kopaničiar, ktorý patrí do katastra Čachtíc.

„Tenset bol v čase realizácie postupu zadávania zákazky uchádzačom, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku a splnil všetky požadované podmienky súťaže. V čase realizovania zákazky neexistoval žiadny zákonný dôvod, ktorý by spoločnosť Tenset diskvalifikoval z účasti na verejnom obstarávaní, teda neexistovala žiadna zákonná možnosť (ani povinnosť) obmedziť Tenset na jeho práve predložiť ponuku a zamedziť mu v účasti na verejnom obstarávaní," uviedla SŠHR.

Podozrivé prepojenia malej žilinskej firmy

Tenset v minulosti obchodoval so štátom najmä cez Správu štátnych hmotných rezerv a spoločnosť SEPS, na ktorú mal mať podľa medializovaných informácií vplyv stíhaný oligarcha Jozef Brhel.

Malej žilinskej firme vyskočili tržby v roku 2019 na takmer milión eur a na 1,4 milióna v roku 2020 (268-tisíc v roku 2017). Napriek tomu si v roku 2020 požičala viac ako 18 miliónov českých korún (podľa kurzu k 31. 12. 2020 takmer 659-tisíc eur) od investičného fondu Tourbillon Invest SICAV registrovaného v Českej republike. Obhospodarovateľom fondu je česká investičná spoločnosť Avant. O pôžičke už ICJK písalo v roku 2021.

Podľa aktuálneho zápisu v Registri partnerov verejného sektora polovicu zakladateľských akcií fondu Tourbillon Invest SICAV vlastní právnik Tomáš Lysina, známy prepojeniami s podnikateľskou skupinou oligarchu Jozefa Brhela, obvineného z viacerých trestných činov v kauze Mýtnik. Druhú polovicu akcií fondu podľa registra vlastní Stanislav Fuňa, ktorého s Jozefom Brhelom spája viacero podnikateľských aktivít v oblasti energetiky.

Fuňa bol napríklad podpredsedom predstavenstva vo firme Pow-en, predsedom predstavenstva Alter Energo a E-group, pričom vo všetkých troch je konečným užívateľom výhod Jozef Brhel. Hovorca fondu Pavol Čorba v minulosti odmietol spájanie fondu s menom Jozefa Brhela: "Jozef Brhel nie je akcionárom fondu Tourbillon Invest SICAV," napísal.

Fond si v minulosti na webe uvádzal adresu Trnavská cesta 27/B v komplexe hotela Hilton, kde sídlia aj viaceré firmy zo skupiny rodiny Jozefa Brhela. Kedysi tam sídlila aj advokátska kancelária Tomáša Lysinu. Dnes už si fond Tourbillon uvádza novú adresu v bratislavskom Slávičom údolí, rovnako ako právnická kancelária Tomáša Lysinu.

Podľa konateľky stavebnej spoločnosti Tenset Lucie Mikolášovej išlo v prípade pôžičky od Tourbillonu pre Tenset o "štandardný prevádzkový úver, aby bolo na výplaty, nákup materiálu atď".

Na opakované otázky, ako sa k úveru od tejto spoločnosti neznáma žilinská firma dostala, keďže nejde o štandardnú inštitúciu zaoberajúcu sa poskytovaním úverov, odpísala: "Opakujem Vám, že rok 2020 bol mimoriadne náročný kvôli pandémii, preto som bola odkázaná na získanie peňazí na prevádzku. Ak sa zaujímate o financie, tak najprv som obehla niekoľko bánk, ale neúspešne. Potom som sa obrátila na súkromný sektor a podarilo sa mi v decembri 2020 získať peniaze na prevádzku."

Na otázku, či tento úver neznamená, že česká investičná spoločnosť Avant a fond Tourbillon de facto kontrolujú firmu Tenset, Mikolášová nereagovala. Hovorca fondu nás odkázal na investičnú spoločnosť Avant.

Investičná spoločnosť Avant je ako finančná inštitúcia pri poskytovaní informácií obmedzená právnymi predpismi. Jej právny zástupca na Slovensku Róbert Gašparovič z právnickej kancelárie Havel & Partners, nám k jej investíciám poskytol toto stanovisko: "Pokiaľ ide o jednotlivé dopytované transakcie - investície/divestície (o ktorých, ako bolo uvedené vyššie, vždy rozhoduje Avant IS), platí, že všetky boli identifikované ako príležitosť na investovanie prostriedkov fondu s cieľom ich spoločného zhodnotenia."

Lucia Mikolášová po policajnej akcii Pompeje s nami odmietla komunikovať telefonicky a na naše otázky zaslané e-mailom nereagovala vôbec.

Zázračná firma z Čadce

Tenset je prepojený aj na ďalšiu spoločnosť z kauzy Pompeje - akciovku s historickým názvom DaPS. Tá figuruje v piatich skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie. Ide o práce v závodoch Štátnych hmotných rezerv Brodnianka a Kopaničiar. Jej konateľ Miloš Čísecký telefonicky uviedol, že sa nechce vyjadrovať.

Celkovo za roky 2015 až 2019 získala spoločnosť DaPS od hmotných rezerv zákazky v objeme viac ako 1,1 milióna eur. Ďalšie štátne zákazky mala firma od roku 2013 aj v Bratislavskej teplárenskej a v SEPS-e, s ktorými mala zmluvy spolu za asi 15 miliónov eur.

Akciovka DaPS pôvodne ukončila podnikateľskú činnosť na Slovensku v marci 2020 po voľbách, a to tak, že bola prevedená na občana z Veľkej Británie Richarda Nigela Hayesa. Krátko predtým, ako firma DaPS "odišla" zo Slovenska, časť svojho podniku predala spomínanej žilinskej spoločnosti Tenset.

DaPS sa neskôr vrátila na Slovensko a konateľom sa stal opäť Čísecký. Firmu premenoval na DS Recovery, momentálne je v likvidácii.

Ploty aj v SEPS-e

DaPS aj Tenset mali zakázky v SEPS-e. Ešte aj nové vedenie štátnej firmy podpísalo pred zhruba rokom čiastkovú zmluvu k rámcovej na výrub stromov s Tensetom za 193-tisíc eur. Podľa SEPS-u ide o "len dobeh" tejto staršej rámcovej zmluvy.

"Všetky zmluvy uzatvorené bývalým vedením sa preverovali v rámci interného auditu koncom roku 2021. Nie všetky boli, podľa nás, pre SEPS výhodné, no zároveň sme ani v jednom z prípadov nezistili problém, ktorý by nás ich oprávňoval predčasne, bez postihu, ukončiť," reagoval Peter Dovhun, generálny riaditeľ SEPS, ktorý do funkcie nastúpil vo februári 2021.

SEPS tvrdí, že viaceré dodatky museli uzavrieť kvôli predaju časti DAPS firme Tenset. "Viaceré zmluvy uzavrelo bývalé vedenie a nové vedenie muselo tento prechod práv akceptovať - z tohto dôvodu boli urobené dodatky," napísala hovorkyňa SEPS Zuzana Bednárová.

Polmiliónovú zmluvu o dielo uzavrela SEPS už za nového vedenia aj s ďalšou spomínanou spoločnosťou z kauzy Pompeje, Herman Jozef, Plyn - Elektro. Podľa SEPS-u preto, že bývalé vedenie s firmou uzatvorilo zmluvu na rekonštrukciu niečoho, čo rekonštruovať nebolo potrebné.

"Bývalé vedenie uzavrelo zmluvu o dielo s firmou Herman. Nové vedenie SEPS iniciovalo preverenie zmlúv – vykonaním interného auditu. Ten ukázal, že oplotenie v Stupave, ktorého sa predmetná zmluva týkala, nepotrebuje rekonštrukciu," vysvetľuje hovorkyňa SEPS Zuzana Bednárová.

A tak sa namiesto toho rekonštruovalo iné oplotenie, ktoré bolo v horšom stave. Či hľadali zodpovedných, prípadne podali trestné oznámenie, keďže bývalé vedenie objednalo rekonštrukciu oplotenia, ktoré nebolo treba rekonštruovať, sme sa zo stanoviska štátnej firmy nedozvedeli.

Z údajov SEPS-u vyplýva, že v obstarávaniach, ktoré vyhrala firma Herman Jozef, Plyn - Elektro, súťažila vždy výhradne so spoločnosťami, ktoré figurujú v kauze Pompeje. Rovnako ako na Štátnych hmotných rezervách vyhrala zákazky na opravy plotov. A rovnako ako v prípade zákaziek na SŠHR reálne práce vykonávala a prospech zo zákazky mala iná firma, pravdepodobne Tenset.

"Moja spoločnosť ani ja ako konateľ som nebol a ani nie som v tejto kauze obvinený. To je všetko čo vám chcem povedať," reagoval na otázky Jozef Herman.

Firmy Tenset a Herman Jozef, Plyn - Elektro spája aj to, že ich do Registra partnerov verejného sektora (kde musí byť zapísaná každá firma, ktorá chce obchodovať so štátom) až do roku 2021 zapisovala rovnaká, už spomínaná, advokátska kancelária Lysina – Roško & Partners, známa viacerými prepojeniami na biznis oligachu Jozefa Brhela.

Aj na toto prepojenie sme sa v roku 2021 pýtali konateľky firmy Tenset Lucie Mikolášovej, nijako však tieto otázky vo svojich odpovediach nereflektovala. V roku 2022 už zápis firmy Tenset do Registra partnerov verejného sektora vykonala iná advokátka.

Z Lysinovej advokátskej kancelárie v minulosti odpovedali, že sú viazaní mlčanlivosťou, a preto sa ku konkrétnym klientom vyjadrovať nemôžu. Zároveň poukázali na skutočnosť, že do RPVS zapisovali mnohé firmy.

Celé reakcie týkajúce sa firmy TENSET