Sú veci, na ktoré môže byť Bratislava hrdá a môže sa nimi chváliť. A potom sú také, ktoré síce prispeli k rozvoju mesta aj celého regiónu, vybrali si však za to vysokú daň.
Dvojnásobne to platí o fabrike, ktorú domáci poznali pod viacerými menami. Najdlhšie sa volala Účastinná spoločnosť Dynamit Nobel a Chemické závody Juraja Dimitrova. Aj preto sa pre ňu zaužívalo pomenovanie Dynamitka a neskôr Dimitrovka.
Toxické nové centrum a spol. Desať najzamorenejších miest Bratislavy Čítajte Fabrika dávala prácu tisíckam rodín. Na druhej strane, zamorovala okolité životné prostredie a jej vplyv vyvrcholil ekologickou katastrofou. Chemičke, ktorá je v posledných troch desaťročiach známa ako Istrochem, sa venujeme v ďalšej časti seriálu Jazvy socializmu.
Dynamit, byty aj kasíno
Laik by sa mohol opýtať, kto dovolil, aby v hlavnom meste postavili taký veľký chemický kolos. Odpoveď je v histórii.
Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 19. storočia "manažéri" koncernu vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela hľadali miesto pre ďalšiu továreň na výrobu dynamitu. Ukázali na Bratislavu, presnejšie vtedy ešte Prešporok.
Úlohu zohralo viacero faktorov, od strategickej polohy mesta až po fakt, že vo vtedajšom Rakúsko–Uhorsku rástol záujem o dynamit a závod pri Prahe už nestíhal pokrývať dopyt.
