Sú povolania, ktorými sa ich nositelia radšej chváliť nechcú. Vybudovali si totiž zlú povesť, ktorá ich odsudzuje ešte predtým, ako niečo vôbec spravia. Do tejto kategórie „nechcených“ a „odsúdeniahodných“ sa dostali aj realitní developeri.
K statusu vyvrheľov neprišli náhodne. Klasik by povedal, že „spravili kus dobrej roboty“.

Povolanie developera priniesli prvé roky po Nežnej revolúcii. Často boli spájané s bezohľadnými postupmi stavebníkov a investorov, ktorí sa riadili jednoduchou poučkou: postaviť, predať a potom už mi je to jedno.
Po celom Slovensku sme tak boli svedkami káuz, v ktorých stavebníci nebrali ohľad na nič iné, len na svoj profit. Nehovoriac o pochybnej kvalite stavieb, absencii estetickej zložky či nedajbože o urbanistickej koncepcii. Nezriedka sa stávalo, že stavebníkovi stačilo na úrade „vybaviť papiere“ a mohol stavať, ako sa mu zachcelo.