BRATISLAVA. Slovensko bude mať novú stavebnú legislatívu. Národná rada V stredu schválila tri právne normy z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina), a to zákon o územnom plánovaní, zákon o výstavbe a novelu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
Zákon o územnom plánovaní
Právna úprava hovorí o elektronizácii, kompetenciách Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a Ministerstva životného prostredia, ale aj o zjednodušení procesu územného plánovania.
Zákon podporilo 90 zo 144 prítomných poslancov.
Právna norma si stanovuje za cieľ posilniť výskum v oblasti územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu do zásad územného plánovania. Ďalej aj profesionalizáciu štátnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním.
Predovšetkým by malo ísť o jeho elektronizáciu a digitalizáciu dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou a na to nadväzujúce zrušenie vydávania územného stanoviska prostredníctvom územného konania.
"Návrh zákona špecifikuje kompetencie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Úrad bude obstarávať Koncepciu územného rozvoja Slovenska a vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania prostredníctvom metodických usmernení. Doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií zostávajú zachované, návrhom zákona sa dopĺňa nový typ územnoplánovacej dokumentácie, a to územný plán mikroregiónu," uviedli predkladatelia.
O kompetencie sa úrad na základe pozmeňujúcich návrhov jednotlivých výborov parlamentu podelí s Ministerstvom životného prostredia SR.
Základom úpravy bude elektronizácia procesov územného plánovania v jednotnej metodike a v jednom informačnom systéme územného plánovania a výstavby. V ňom budú ukladané a zverejňované príslušné údaje a informácie z územnoplánovacích podkladov, dokumentácií a rozhodnutí o stavebných zámeroch a overených projektových dokumentácií stavieb.
Zjednotený pohľad na dáta a integrované systémy bude zabezpečovať informačný systém. Ten bude podľa príslušných oprávnení prístupný pre všetkých účastníkov územného plánovania a konania pri výstavbe. Zároveň bude poskytovať potrebné služby pre jednotlivé fázy územného plánovania, výstavby a prevádzky stavieb.
Zjednodušený proces plánovania
Ďalej sa zjednoduší proces územného plánovania. Prispieť k tomu má zjednodušenie samotných procesných postupov. Ide o zrušenie konceptu, neprerokovávanie zadania, harmonizáciu s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie. Na druhej strane, aj spomenutá elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území a nových územnoplánovacích dokumentáciách v jednotnej forme.
Návrh zákona reaguje aj na problémy v praxi, keď orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva a celkový výsledok nie je koncepčný.
Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sleduje cieľ, aby sa z platnej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Návrh zákona by mal túto negatívnu prax odstrániť spodrobnením a skvalitnením prípravy jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, ich "uzamknutím" na určité, zákonom vymedzené obdobie s možnosťou vstupu za taxatívne vymenovaných podmienok.
Zákon bude účinný od 1. apríla 2023.
Zákon o výstavbe
Národná rada schválila aj zákon o výstavbe, ktorý by mal znamenať koniec čiernych stavieb. Cieľom je profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou či zjednodušenie stavebného povoľovania.
Predovšetkým pôjde o elektronizáciu procesov a digitalizáciu dát súvisiacu s územným plánovaním a výstavbou. Za zákon hlasovalo 89 zo 144 prítomných poslancov.
Novou právnou úpravou sa zmení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov, ktoré mali obce, prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Regionálnych pracovísk bude osem. Kompetencie doterajších špeciálnych stavebných úradov zostanú zachované okrem špecializovaných stavebných úradov na úseku výstavby diaľnic, dráh a letísk.
Proces povoľovania stavieb sa zároveň zjednoduší. Prispieť má k tomu zjednodušenie samotných procesných postupov a tiež elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území. Postup povoľovania stavieb sa má uskutočňovať prostredníctvom informačného systému zriadeného na účely územného plánovania a výstavby a odborne spôsobilých osôb, ktoré budú procesne zabezpečovať povoľovanie stavieb pre stavebníka. Jednoduchosť či zložitosť procesných postupov bude závisieť od kategórie stavby.
"Všeobecne bude povoľovanie stavieb založené na vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré bude vydávať stavebný úrad. Vydaniu rozhodnutia bude predchádzať prerokovanie návrhu zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, právnickými osobami, obcou, v ktorej území sa má stavať, a vlastníkmi susedných stavieb a pozemkov," uviedli predkladatelia v predkladacej správe.
Prerokovanie a pripomienkové konanie k návrhu zámeru všetkých dotknutých subjektov by mal pre stavebníka zabezpečovať projektant. Na konanie o stavebnom zámere bude nadväzovať overenie projektu stavby.
Dokončená stavba bude podliehať kolaudácii. Kolaudačným osvedčením stavby úrad osvedčí spôsobilosť stavby na projektovaný účel. Pre jednoduché stavby by mal platiť zjednodušený procesný postup. Predpokladom je, že stavebný zámer bude vypracovaný s podrobnosťou projektu stavby. Rozhodnutie o povolení stavby bude zároveň overením projektu stavby. Ohláseniu majú podliehať drobné stavby alebo drobné stavebné práce. Proces bude elektronický.
Stavebný poriadok nahradí výstavba
Zákon si kladie za cieľ riešiť aj aktuálny problém zníženej úrovne disciplíny vo výstavbe. Termín "stavebný poriadok" sa nahradí termínom "výstavba" a návrh je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov. Upustí sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach. Ide o územné a stavebné konanie, keď sa v mnohých prípadoch dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne.
Stavby postavené nepovolenými stavebnými prácami nebude možné po účinnosti zákona dodatočne povoliť. Návrh zákona zároveň precizuje postup stavebného úradu pri nepovolených stavebných prácach a ich odstraňovaní, najmä presným definovaním nepovolených stavebných prác, podmienok a postupov odstraňovania či zohľadnením účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona.
Zároveň sa rozšíri okruh sankcionovaných osôb v prípade porušenia zákona aj na ďalšie osoby vo výstavbe ako len na zhotoviteľov stavieb, a to na osoby poverené výkonom stavebného dozoru, na stavbyvedúcich. "Pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom výstavby a osobne výstavbu neriadi," uvádza sa v predkladacej správe.
Na základe pozmeňujúcich návrhov z výborov sa súčasne upravuje definícia susedného pozemku, vymedzenie účastníkov konania a tiež situácia, ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti stavebného úradu.
Zároveň sa vypúšťa postavenie pamiatkového úradu ako špeciálneho stavebného úradu. Stavebným úradom pre národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatky zapísané v zozname UNESCO bude všeobecný stavebný úrad. Pojem "rozhodnutie o stavebnom zámere" sa nahrádza pojmom "rozhodnutie o povolení stavby".
Zákon má byť účinný od 1. apríla 2024 namiesto pôvodne navrhovaného 1. januára 2023. V nadväznosti na to sa upravujú aj súvisiace prechodné ustanovenia týkajúce sa prechodu práv a povinností z doterajších predpisov na novú právnu úpravu.
