Invázia Ruska na Ukrajinu prinútila mnohých Slovákov, aby sa zaujímali o svoju energetickú sebestačnosť, prípadne o to, ako čo najviac šetriť na nákladoch za vykurovanie a elektrinu.
Ceny energií i zemného plynu porastú aj v budúcom roku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) varoval, že trhové ceny energií sú extrémne vysoké a nestabilné. Regulované ceny elektriny a plynu pre domácnosti sa tak v roku 2023 môžu zvýšiť o 80 až 100 percent, ceny tepla o 40 percent.

Jednou z možností, ako plyn či elektrinu z verejnej siete nahradiť, sú fotovoltické panely a solárne kolektory. Ich výrobcovia a predajcovia tvrdia, že záujem o ich inštaláciu je vysoký. No keďže ide o investíciu od päť- do 15-tisíc eur, domácnosti sa spoliehajú na štátnu dotáciu.
Situáciu komplikuje, že minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) tento týždeň zrušil dotácie na fotovoltiku, solárne kolektory a kotly na biomasu, pričom ponechal len dotácie na tepelné čerpadlá. Firmy z biznisu obnoviteľných zdrojov (OZE) hovoria o nesystémovom zásahu do zavedenej a odskúšanej schémy štátnej podpory.
Čo sa v článku dočítate?
- Prečo minister hospodárstva Richard Sulík zrušil dotácie na fotovoltiku, solárne panely a kotle na biomasu?
- Je možné, že dotácie na fotovoltiku sa predsa len zavedú?
- Aký je rozdiel medzi solárnymi kolektormi a fotovoltickými panelmi?
- Ako si vybrať dodávateľa?
- Aké informácie budú pred inštaláciou solárneho systému potrebné?
- Čo s energiou, ktorú solárne panely vyrobia navyše? Oplatí sa kúpiť vlastné batériové úložisko?
- Aká je životnosť solárnych panelov?
- Koľko sa dá solárnymi panelmi ušetriť?
- Je možné fotovoltiku položiť kdekoľvek?
- Akú plochu na streche treba na fotovoltické panely?