Verejnosť ho vníma ako vlastníka futbalového klubu Slovan Bratislava. Ivan Kmotrík je však v prvom rade podnikateľom. Začínal pri knihách, postupne svoj biznis rozšíril do ďalších odvetví. Dnes podniká vo výrobe obalov, v zdravotníctve a potravinárstve, venuje sa realitnému developmentu.
Ako jeden z mála podnikateľov súhlasil s tým, že INDEXU poskytne rozhovor v rámci seriálu Oligarchovia.
V rozhovore, ktorý vznikol kombináciou e-mailovej korešpondencie a osobného stretnutia, sa vraciame ku Kmotríkovým biznisovým začiatkom, venujeme sa sporu s vládou ohľadom Národného futbalového štadiónu i situácii v Rusku, kde jeho skupina vlastní fabriku v Rostove nad Donom.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako Ivan Kmotrík interpretuje privatizáciu Grafobalu počas éry Vladimíra Mečiara
- Do akej miery mu v biznise pomohli známosti s politikmi a inými vplyvnými ľuďmi
- V akom stave je spor so štátom o Národný futbalový štadión
- Či sa bojí toho, že mu Rusko zoberie fabriku
- Či uvažuje nad predajom futbalového Slovana Bratislava
Keď sa povie Sovietska kniha, čo vám ako prvé napadne?
Začiatok. Bolo to malé kníhkupectvo so sovietskou literatúrou v Bratislave, možno menšie ako táto zasadacia miestnosť, ktoré sme získali do prenájmu. Som na to pyšný, pretože realita bola taká, že zo socialistických kníhkupectiev vznikli po revolúcii zlatníctva či mäsiarstva, naše prežilo.
Ako sa vám podarilo vybaviť prenájom tohto kníhkupectva prakticky pár týždňov po revolúcii?
Spolupracoval som so Slovenskou knihou a umožnili mi tento nájom.
Ivan Kmotrík (zdroj: SME - Marko Erd)Čoskoro ste ku kníhkupectvu pridali vydavateľskú činnosť. Prečo ste svoj biznis rozšírili mimo kníh?
Na začiatku 90. rokov bol na Slovensku značný deficit jazykovej literatúry. V Prahe som spoznal vedúceho knižnice na americkej ambasáde, rozprával mi o rôznych vydavateľstvách jazykovej literatúry v Londýne.
Videl som v tom príležitosť – sprostredkovať nedostupnú anglickú jazykovú literatúru na tento trh. Našli sme angličtinárku, s ktorou sme do toho Londýna vycestovali. Bez akýchkoľvek známostí sme si obchodili vydavateľstvá, neustále predstavovanie, presviedčanie...
Vlajkovou loďou vašej skupiny sa stal Grafobal. Jeho prvú časť ste získali prostredníctvom privatizácie.
Najväčšiu časť Grafobalu sme získali skôr vykupovaním držiteľov investičných kupónov z kupónovej privatizácie. Dovedna sme vykúpili asi 300-tisíc DIK-ov. Majoritu sme kúpili od teraz už nebohého Petra Vajdu a jeho Prvej slovenskej investičnej skupiny (PSIS) a takto sme získali aj ďalšie významné balíky od investičných fondov.
Základom však bol nákup 12-percentného podielu v privatizácii. A privatizácia počas éry mečiarizmu sa nezaobišla bez známostí.
