Dobrý e-shop sa nepozná len podľa výhodných cien. Ale aj podľa toho, ako rýchlo v ňom nájdete produkt, ktorý hľadáte, či o ňom zistíte všetky informácie, ktoré potrebujete, a či celý proces nákupu prebehne bez zádrhov. V brandži sa tomu hovorí používateľský zážitok (User Experience – UX).
Expertom na túto špecifickú oblasť, ktorá je však základom úspechu v dnešnom digitálnom svete, je mladá slovenská firma UXtweak. Vyvíja softvérové nástroje, ktoré programátorom a analytikom pomáhajú zlepšovať používateľský zážitok z ich webstránok, mobilných aplikácií či interných podnikových systémov.

„Každý používateľ má nejakú historickú skúsenosť. Keď sa dostane k niečomu, čo nepozná, začne hľadať to, na čo je zvyknutý. Ak to nenájde alebo nepochopí, prečo je to inak, začne byť frustrovaný. Preto treba všetko testovať – každý web, aplikáciu aj menu v mikrovlnke či v automobilovej navigácii,“ vysvetľuje zakladateľ UXtweaku, 37-ročný Eduard Kuric.
Jeho softvér využívajú desiatky firiem, bánk, vládnych úradov či univerzít z celého sveta. Firma vznikla v lete roku 2020, má za sebou solídny štart, no jej ďalší rozmach závisí aj od toho, či nájde vhodného investora, ktorý by ju podporil.
- Príbeh spoločnosti UXtweak opisujeme v ďalšej časti seriálu Startup select. Prinášame v ňom príbehy šikovných Slovákov, ktorých nápady, inovatívne produkty či služby majú potenciál preraziť doma i v zahraničí.
V Guggenheimovom múzeu aj na MIT
Čo robí softvér UXtweaku, sa najlepšie ukazuje na príkladoch. Jedným z jeho zákazníkov je napríklad známe Guggenheimovo múzeum v New Yorku. Slovenským softvérom testuje organizáciu informácií na svojej webstránke – katalógy exponátov, otváracie hodiny, audionahrávky či pracovné ponuky.
Vizitka UXtweak
- Rok založenia: 2020
- Sídlo: Bratislava
- Sektor: softvérové nástroje na testovanie používateľského zážitku
- Zakladatelia: Eduard Kuric a Ľubomír Lajoš
- Tržby (2021): 350-tisíc eur
- Počet pracovníkov: 25
- Investor: -
Taiwanská odnož športového obchodného reťazca Decathlon zasa pomocou nástrojov UXtweaku vyhodnocovala, ako ľahko (alebo ťažko) dokážu zákazníci na e-shope nájsť požadované informácie.
„Zamerali sa napríklad na pomenovanie jednotlivých produktových kategórií a na zatrieďovanie položiek podľa očakávaní používateľov,“ dodáva Eduard Kuric.