Zemný plyn mal v Európe poslúžiť ako prechodný zdroj na výrobu energie na ceste k zelenej transformácií. Závislosť od Ruska sa však stáva Achillovou pätou ambicióznej stratégie.
Putinov režim škrtí plynové kohútiky a ohrozuje plnenie plynových zásobníkov na zimné mesiace.
Cena zemného plynu vystrelila nad úrovne 120 eur za MWh a vlády európskych štátov stoja pred ťažkou dilemou - zachrániť hospodárstvo a nevyvolať sociálne rozbroje vyššími faktúrami alebo zachovať zelené plány zubami-nechtami.
Krajiny, ktoré vystupujú pri ochrane životného prostredia v Bruseli najhlasnejšie, teraz otvorene hovoria o oživení najšpinavejšieho fosílneho paliva - uhlia.
Závislosť od neho rastie od začiatku roka v súvislosti s nedostatkom zemného plynu a prudkým rastom spotreby elektriny po zrušení pandemických obmedzení. Ruská invázia na Ukrajinu trh s uhlím výrazne nakopla a vyvolala dominový efekt.
V Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Taliansku či Dánsku to znamená zaradenie spiatočky v európskom „zelenom“ úsilí: vlády hovoria o otváraní uhoľných elektrární a zvyšovaní limitov ich prevádzky.
