Ešte nemohol šoférovať ani auto a už šoféroval let do stratosféry. Jakub Nagy mal 12 rokov, keď vytvoril prvú verziu svojho pikobalónu. Malá sonda s balónikom a solárnymi panelmi dokáže vyletieť do výšky jedenásť kilometrov a je samostatná. Postupne ju vylepšil tak, že preletí päťtisíc kilometrov a vo vzduchu zostane mesiace.
Keď mal 16 rokov, vyhral so svojím tímom súťaž americkej armády. Ich súpermi bolo 120 amerických vývojárskych firiem a oni ako tím slovenských stredoškolákov si odniesli víťazný návrh pre vojenské námorníctvo Spojených štátov.
Jakub má dnes 17 rokov a kalendár taký plný ako ani niektorí o dvadsať rokov starší. Vedie viac ako dvadsaťčlenný tím a projekt Picoballoon pripravuje na komerčné využitie. Pracuje na ňom zadarmo, popri škole a prevažne vo voľnom čase. Pritom viacerí hovoria, že môže spôsobiť revolúciu v predpovediach počasia.
Čo ho pri tom motivuje, čo plánuje ďalej a prečo radšej neroznáša letáky alebo nehrá s kamarátmi po večeroch Fortnite?
(zdroj: archív Jakuba Nagya)Zázračný vynález
Projekt Picoballoon je len malá sonda vo veľkosti dvojeurovej mince. Váži približne šesť gramov a dokáže zbierať informácie o počasí ako teplota, vlhkosť, tlak či pohyby vetra. Je poháňaný solárne a rovnako bezplatne posiela aj informácie na zem.
„Používame na to verejnú rádiovú infraštruktúru, ktorá ponúka diaľkové vysielanie menších dát na veľkú vzdialenosť. Zachytávame ich cez ktorúkoľvek rádiovú stanicu na svete, odkiaľ sa to posiela na internet. Je to komunitne udržiavané,“ približuje Jakub Nagy.
Investícia do pikobalóna je otázkou pár eur. Za veľmi nízku cenu je tak možné zlepšiť predpovede počasia či sledovať rôzne atmosférické javy alebo klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním.
„Výhodou zariadenia je, že je modulárne a vieme ho prispôsobiť, aby nieslo akýkoľvek kompaktný senzor, ktorý navyše vieme poháňať elektronicky,“ dodáva mladý študent.
So svojím zariadením obehal viacero súťaží a zaujal aj odbornú verejnosť. Príležitosť mu dala nemecká vzdelávacia organizácia SFN, ktorá na neho mala jednu požiadavku.
„Navrhli mi, že budú projekt financovať, ale treba to poňať ako medzinárodnú spoluprácu študentov. Súhlasil som a iba pár mesiacov na to som už viedol viac ako dvadsaťčlenný tím zo štyroch rôznych krajín,“ hovorí Nagy, ktorý stihol popri štúdiu spolu s tímom Stredoškoláci učiteľom pracovať na webe Učíme na diaľku. Dosiahol päťmiliónovú návštevnosť.
(zdroj: archív Jakuba Nagya)Revolúcia v predpovedi počasia
Študenti chcú začať Picoballoon testovať v reálnych scenároch a pripraviť ho na komerčné využitie. Cieľom projektu je vypustiť tisícky malých pikobalónov, ktoré by pokryli celý svet.
„V rámci projektu vyvíjame aj vlastný softvér, systémy na spracovanie a vizualizáciu dát aj pozemné systémy ako rádiové stanice a stanice na autonómne vypúšťanie balónov,“ prezrádza Jakub.
Hlavnou výhodou ich meteorologickej sondy je, že dokáže letieť dlhšie a ďalej ako klasický meteorologický balón. Znamená to, že dostupné budú meteorologické merania aj z odľahlých oblastí Tichého oceánu alebo Afriky, čo by umožnilo lepšie predpovedanie počasia a prírodných katastrof. Vďaka menším sondám zároveň dokážu znížiť finančné náklady aj množstvo odpadu, ktoré pri získavaní údajov o počasí vznikajú.
Okrem nemeckej organizácie SFN spolupracujú aj so slovenskou spoločnosť Microstep – MIS, ktorá dodáva meteorologické riešenia do vyše deväťdesiatich krajín sveta. Firma GoSpace im zas zabezpečuje zázemie v podobe laboratória, kde prebieha celý vývoj ich projektov.
„Máme stabilné financovanie, prístup k vybaveniu aj možnosť konzultácie našich problémov s odborníkmi v tejto oblasti. Veríme, že aj vďaka tejto spolupráci sa nám podarí preniesť naše ciele do reality,“ hovorí Jakub o podpore ich dobrovoľníckej činnosti.
(zdroj: archív Jakuba Nagya)Väčšina práce je neocenená
Projekty, ktoré doteraz Jakub s tímom vytvorili, sú založené na tom, že chcú niečo zmeniť, pomôcť a posúvať svoje hranice ďalej. Podobnou motiváciou pre nich bola aj výzva amerického vojenského námorníctva určená technologickým spoločnostiam.
Súťaž vyhrali s návrhom softvéru, pomocou ktorého si budú môcť námorníci vytlačiť pokazené súčiastky na 3D tlačiarni priamo na lodi. Zabodovali aj tým, že poslali vytlačený reálny lodný kohútik pre ventil.
„Myslím si, že veľa firiem začína ako dobrovoľnícka aktivita. Práca, ktorú robíme, je stále neocenená. Pre mňa to nie je problém, lebo ma to baví a napĺňa,“ teší sa Jakub. A ako vidí svoju budúcnosť?
„Do školy chodím dva až tri dni v týždni, aj to nie na celý deň. Každý deň som v labáku v Univerzitnom vedeckom parku, kde mám všetko vybavenie. Pracujem aj cestou v MHD, aj cez víkend, ak nemáme s rodičmi iný program. Ešte neviem, či pôjdem študovať na univerzitu alebo už budem mať priveľa práce s našimi projektami,“ zamýšľa sa Jakub, ktorý sa dosiahnutými úspechmi vymyká z predstavy o dnešných mladých ľuďoch.
Štúdie ukazujú opak
Generácia Zoomers narodená v rokoch 1996 až 2010 vyrastala so smartfónmi, internetom a sociálnymi médiami. Najmladší z nich sfúknu tento rok na torte dvanásť sviečok a tešia sa do siedmej triedy, najstarší práve dokončujú vysokú školu alebo už sú súčasťou pracovného trhu.
„Predošlé generácie majú pocit, že súčasná generácia si neváži, čo pre ňu spravili. To je kameň úrazu, ktorý môže spôsobovať medzigeneračné nepochopenie,“ hovorí Juraj Lizák, riaditeľ Rady mládeže Slovenska.
Štúdie však ukazujú, že s mladými ľuďmi to nie je až také zlé, ako sa hovorí. Súčasná mladá generácia dbá o svoje vlastné potreby a rozvoj aspoň v takej miere ako o potreby ostatných ľudí, vyplýva z výskumu hodnôt, ktorý uskutočnila v roku 2020 Rade mládeže Slovenska.
Hoci mnohí obviňujú mladých z konzumného spôsobu života, sú to práve Zoomeri, ktorí sa správajú zodpovedne, udržateľne, podporujú neziskové organizácie a zapájajú sa do dobrovoľníckych aktivít, čo zistila štúdia Generácia bez hraníc nemeckej strategickej spoločnosti OC&C.
(zdroj: pexels)44 percent mladých chce pomáhať
Až 44 percent mladých ľudí vo veku 20 až 24 rokov má skúsenosť s dobrovoľníctvom, zistil v máji 2022 reprezentatívny prieskum Rady mládeže Slovenska. Vo vekovej kategórii 15 až 19 rokov to bolo o trinásť percent menej.
Nie je to málo, hoci niektoré inštitúcie zaznamenali nižší záujem o pravidelnú účasť na dobrovoľníckych aktivitách. Riaditeľ Rady mládeže Slovenska Juraj Lizák to pripisuje pandemickej situácii, ktorá trvala takmer dva roky.
„Podiel je podobný vo všetkých vekových kategóriách, a to približne okolo päť percent. V najbližších rokoch bude teda výzvou najmä to, ako znovu aktivizovať mladých ľudí na pravidelné dobrovoľnícke aktivity. Pomôcť dokáže aj podpora myšlienky dobrovoľníctva v školskom prostredí a vo voľnom čase,“ hovorí Lizák.
Dôležitým záchytným bodom je, že mladí o dobrovoľníctvo prejavujú záujem. Až 50 percent z nich hľadá dobrovoľnícku aktivitu vo svojom okolí a desať percent si chce podľa britského denníka The Guardian rozbehnúť svoju vlastnú organizáciu.
Telekom preto vytvoril celoeurópsky projekt What We Value na podporu dobrovoľníckych aktivít mladej generácie. Za svoju prioritu považuje priniesť mladým možnosť, ako zmeniť svet prostredníctvom digitálnych technológií.
„Každý mesiac počas trvania kampane odmení Telekom jeden slovenský projekt sumou 5 000 eur. Okrem toho dostanú prístup k medzinárodnej komunite dobrovoľníkov a mentorov z celého sveta,“ hovorí Tatiana Švrčková, senior špecialistka spoločenskej zodpovednosti v Slovak Telekom.
Projekty môžu dobrovoľníci alebo dobrovoľnícke organizácie prihlasovať priamo na platforme What We Value. Mali by sa opierať o niektorú zo šiestich hlavných oblastí, a to rovnoprávnosť, podporu životného prostredia, ochranu zvierat, vzdelávanie, duševné zdravie alebo migráciu.
Súťažné projekty musia byť neziskové a reálne fungovať. Aktivitu môžu mladí lídri doložiť krátkym prezentačným filmom alebo fotografiami, webovou stránkou či profilmi na sociálnych sieťach.
Tento článok vám prináša Telekom.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
