Platy učiteľov: Odmena za výnimočnosť je dnes takmer nemožná

Načítavam... Platy učiteľov: Odmena za výnimočnosť je dnes takmer nemožná

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

Debata o platoch zamestnancov a zamestnankýň v školstve je príliš dôležitá na to, aby v nej vynikali najmä hlasy politikov a príliš akútna na to, aby sme strácali čas stagnáciou na patovej situácii, ktorú vytvorila vláda.

Postpandemické školstvo, ak môžeme v tejto chvíli o útlme či konci pandémie vôbec hovoriť, potrebuje oveľa viac ako len párpercentné zdvihnutie platov.

Dnes sa preto Index zaoberá podstatou, čiže tým, prečo chceme, aby boli ľudia v tomto rezorte lepšie platení a tiež, čo iné vzdelávací proces u nás potrebuje.

O problémoch školstva, o tom, prečo sa učitelia vyplácajú tabuľkovo a nie podľa dopytu, ako odpovedať na realitu rovnakých platov v rôznych regiónoch, a aké patologické javy krivia obraz o spravodlivosti v odmeňovaní, zodpovie analytik z Centra vzdelávacích analýz a bývalý šéf Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstvo školstva Michal Rehúš.

Prehľad správ

Minister financií Igor Matovič dokázal presadiť prelomenie veta prezidentky Zuzany Čaputovej k svojmu prorodinnému balíčku za 1,2 miliardy eur ročne. A to napriek tomu, že ešte ani deň pred hlasovaním nebolo jasné, či má líder OĽaNO potrebných aspoň 76 hlasov. Za prelomenie veta sa opäť sformovala skupina spoločne s fašistami. OĽaNO a Sme rodina podporili poslanci za ĽSNS a odídenci z klubu ĽSNS okolo Tomáša Tarabu. Proti prelomeniu veta hlasovala SaS. Zdržali sa tiež štyria poslanci Za ľudí, skupina poslancov Hlasu okolo Petra Pellegriniho a tiež Smer. Znamená to, že žiadna z výhrad prezidentky sa do zákona nedostala a poslanci Matovičov balíček schválili v pôvodnej podobe. Od júla teda rodičia s deťmi dostanú prvé zvýšenie daňového bonusu a prídavku na dieťa. Prezidentka prijatie týchto opatrení nenamietala. Spochybnila však prijatie ďalšieho zvyšovania príspevkov rodičom od januára 2023. Matovič ich presadil expresne rýchlo za šesť dní bez riadnej verejnej diskusie. Prezidentka oznámila, že sa obráti na Ústavný súd.

Národná banka Slovenska očakáva, že inflácia bude vyššia, než predikovala na jar. V tomto a zrejme aj v budúcom roku pôjde o dvojciferné číslo. Koncom marca sa centrálna banka ešte domnievala, že tohtoročná inflácia bude tesne pod hranicou ôsmich percent. Ako na utorkovej tlačovej konferencii skonštatoval guvernér Peter Kažimír, každá jedna peňaženka domácností či firmy sa borí s rovnakými problémami, ktorými sú rastúce ceny. Ďalším problémom je podľa Kažimíra neistota okolo vojenského konfliktu. Reálne mzdy budú podľa neho klesať v tomto roku takmer určite a zrejme aj v tom budúcom. Rast slovenskej ekonomiky bude v tomto a aj v budúcom roku v porovnaní s pôvodnými jarnými odhadmi pomalší. Na výrazný pokles inflácie si budeme musieť podľa Kažimíra počkať zrejme až do roku 2024. Najväčším otáznikom a rizikom pre vývoj slovenskej ekonomiky je podľa neho to, či nastane výpadok dodávky plynu, resp. ďalších energií.

Novou prezidentkou Konfederácie odborových zväzov sa na nasledujúce štyri roky stala jej doterajšia viceprezidentka Monika Uhlerová. Na tomto poste nahradila Mariána Magdoška. Na pozíciu viceprezidenta nastupuje František Gajdoš z OZ KOVO. Nová prezidentka hovorí okrem iného o snahe odpolitizovať odbory na Slovensku. Vzťah konfederácie s politickými stranami podľa nej nemá byť zväzujúci a zaväzujúci.

Zadlžená ekonomika Srí Lanky sa po mesiacoch nedostatku potravín, pohonných hmôt a elektriny zrútila, vyhlásil v parlamente srílanský premiér Ranil Vikremesinghe, ktorý pôsobí zároveň ako minister financií. Juhoázijská krajina čelí podľa premiéra oveľa vážnejšej situácii, ako je iba nedostatok niektorých základných surovín. Srí Lanka v súčasnosti nie je schopná nakupovať pohonné hmoty, a to ani v hotovosti, kvôli veľkým dlhom národnej ropnej spoločnosti. Srí Lanke poskytla pomoc susedná India formou úveru vo výške štyroch miliárd dolárov. Vikremesinghe však dodal, že India nebude schopná udržať Srí Lanku nad vodou príliš dlho. Ostrovný štát už oznámil, že pozastavuje splácanie zahraničného dlhu vo výške sedem miliárd dolárov, ktorý má byť splatený v tomto roku, a to až do výsledku rokovaní s Medzinárodným menovým fondom o záchrannom balíku. Do roku 2026 musí ročne splácať v priemere päť miliárd dolárov.

Bitcoin v pondelok opäť klesol pod psychologickú hranicu 20-tisíc dolárov za kus po tom, ako sa predtým zotavil na 20 742 dolárov za kus. Počas obchodovania v Tokiu oslabil na 19 995,60 dolára za kus. V sobotu pritom v jednom okamihu bol aj pod úrovňou 18-tisíc dolárov. V porovnaní so svojím historickým maximom z novembra minulého roka, keď bol na úrovni takmer 69-tisíc dolárov za kus, je dnes bitcoin slabší o viac ako 70 percent. Trh kryptomien zasiahli problémy v rámci širších turbulencií na finančných trhoch. Investori totiž vypredávajú riskantnejšie aktíva, pretože centrálne banky zvyšujú úrokové sadzby, aby bojovali proti zrýchľujúcej sa inflácii.