Článok pokračuje pod video reklamou
BRUSEL. Poslanci Európskeho parlamentu v utorok v rámci záverečného hlasovania prijali nový zákon o digitálnych službách (DSA) a zákon o digitálnych trhoch (DMA). Informuje o tom spravodajca TASR.
Po dohode dosiahnutej medzi Európskym parlamentom a Radou Európskej únie poslanci 539 hlasmi za, 54 hlasmi proti (30 sa zdržalo hlasovania) podporili zákon o digitálnych službách.
Za zákon o digitálnych trhoch sa vyslovilo 588 poslancov, 11 bolo proti a 31 sa zdržali hlasovania.
Nová éra technologickej regulácie
Oba právne predpisy sa zaoberajú spoločenským a hospodárskym vplyvom technologického priemyslu a stanovujú jasné normy fungovania tohto sektora a poskytovania služieb v EÚ v súlade so základnými právami a hodnotami Únie.
DMA je zameraný na ukončenie monopolných praktík technologických gigantov, DSA zas sprísňuje kontrolu a dôsledky pre digitálne platformy, keď poskytnú hosťovanie zakázaným obsahom.
"S týmto legislatívnym balíkom europarlament odštartoval novú éru technologickej regulácie," uviedol nemecký europoslanec Andreas Schwab, ktorý bol spravodajcom pre DMA.
Oba zákony presadzujú pravidlo, že čo je nelegálne offline, malo by byť nelegálne aj online.
Akt o digitálnych službách ukladá jasné povinnosti poskytovateľom digitálnych služieb, ako sú sociálne médiá či online trhy. Zameriava sa na boj proti šíreniu nelegálneho obsahu, online diskriminácii a ďalším spoločenským hrozbám. Čím sú online platformy väčšie, tým väčšia je aj ich zodpovednosť.
Prísnejšie povinnosti pre online platformy
Nové povinnosti zahŕňajú aj opatrenia na boj proti nelegálnemu online obsahu a povinnosť pre platformy rýchlo reagovať. Posilnená je vystopovateľnosť a kontrola obchodníkov na online trhoch s cieľom zaistiť bezpečnosť produktov a služieb.
Zvýši sa aj transparentnosť a posilnenie zodpovednosti platforiem, napríklad prostredníctvom jasných informácií o kontrole obsahu alebo používaní algoritmov na odporúčanie obsahu.
Zakázané budú zavádzajúce praktiky a určité druhy cielenej reklamy, napríklad reklamy zameranej na deti a založenej na citlivých údajoch. Zákaz sa týka aj tzv. temných vzorcov a zavádzajúcich praktík, ktoré účelovo ovplyvňujú rozhodnutia používateľov.
Veľké online platformy a vyhľadávače (s minimálne 45 miliónmi používateľov mesačne) budú musieť spĺňať prísnejšie povinnosti presadzované Európskou komisiou. Musia predchádzať systémovým rizikám (šírenie nelegálneho obsahu, negatívny vplyv na základné práva, volebné procesy, rodovo motivované násilie a duševné zdravie) a podliehať nezávislým auditom.
Tieto platformy musia dať používateľom možnosť voľby pokiaľ ide o cielené odporúčania založené na profilovaní a budú musieť zodpovedným orgánom a výskumníkom umožniť prístup k svojim údajom a algoritmom.
Spravodlivejšie podnikateľské prostredie
Zákon o digitálnych trhoch stanovuje povinnosti pre veľké online platformy, ktoré na digitálnom trhu fungujú ako strážcovia prístupu (gatekeepers). Ide o platformy, ktoré majú na online trhu také dominantné postavenie, že spotrebitelia sa im nemôžu vyhnúť. Cieľom je zabezpečiť spravodlivejšie podnikateľské prostredie a viac služieb pre spotrebiteľov.
Strážcovia prístupu budú musieť umožniť tretím stranám interoperabilitu s ich vlastnými službami (výmenu správ, zvukových správ a súborov naprieč aplikáciami). Používatelia tak dostanú väčší výber a vyhnú sa odkázanosti iba na jednu aplikáciu alebo platformu. Takisto budú musieť povoliť komerčným používateľom možnosť propagovať svoje produkty a služby a uzatvárať zmluvy so zákazníkmi mimo platformy strážcu prístupu.
Strážcovia prístupu už nebudú môcť hodnotiť na svojich platformách svoje vlastné služby alebo produkty lepšie než produkty či služby tretích strán, zamedziť používateľom odinštalovať akýkoľvek predinštalovaný softvér alebo aplikáciu alebo používať aplikácie či obchody s aplikáciami tretích strán.
Po novom nemôžu ani spracúvať osobné údaje používateľov na účely cielenej reklamy, pokiaľ na to nezískali výslovný súhlas.
Ak strážca prístupu nové pravidlá nebude dodržiavať, eurokomisia mu môže uložiť pokutu až do výšky 10 percent jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, respektíve 20 percent v prípade opakovaného porušenia pravidiel.
