Na Srí Lanke zúri ekonomická kríza. Inflácia presiahla 50 percent, potravín je nedostatok, chýbajú aj lieky a na benzín sa čaká v kolónach niekoľko dní. Ostrovná krajina sa ocitla v platobnej neschopnosti, tlačí pred sebou dlh vo výške 51 miliárd amerických dolárov. Agresivita zúfalých obyvateľov sa stupňuje.

K tomu sa pridala najhoršia úroda v histórii Srí Lanky. Nezavinilo ju počasie, ale vládny zákaz na dovoz umelých hnojív. Práve zlé rozhodnutia a korupcia administratívy prezidenta Gotábaja Rádžapakšeho ničia krajinu, ktorá sa v minulosti postavila na nohy vďaka cestovnému ruchu.
Marek Gura žije na Srí Lanke s prestávkami od roku 2007. Podniká v IT, turistom požičiava motorky a s českým obchodným partnerom prevádzkuje potápačské centrum. Chcú tiež na ostrove otvoriť prvú česko-slovenskú pekáreň.
Plány však hatia vyhrotené ekonomické i životné podmienky v krajine. „Akoby sme sa vrátili o sto rokov späť. Dvakrát denne nám vypínajú elektrinu, na ostrove nie je plyn, chýbajú lieky a potraviny,“ vraví Marek GURA v rozhovore pre INDEX.
Čo sa v rozhovore dočítate?
- Ako sa krajina mentálne zmenila po pandémií?
- Ako sa podniká na Srí Lanke počas hospodárskej krízy?
- Ako je možné, že vláda zakáže dovoz zo zahraničia a výsledkom je nedostatok potravín i benzínu?
- Prečo chce na Srí Lanke ostať?
Kedy ste Srí Lanku navštívili prvýkrát a ako krajina vyzerala?
Srí Lanku som prvýkrát navštívil v roku 2006. Zažil som ju vo vojnovom stave, militantná organizácia Tamilské tigre viedla násilnú separatistickú kampaň od 70. rokov až do svojej porážky v roku 2009.
Videl som krajinu, ako sa spamätáva po ničivej cunami z roku 2004. Bol to desivý pohľad. Na severe bol ostrov zdevastovaný vojnou a pobrežie na juhu, východe i západe bolo zasa zničené cunami.
Bol som tu aj v roku 2019, keď náboženskí fanatici zaútočili na tri hotely v hlavnom meste Kolombo počas Veľkonočnej nedele a som tu aj počas najväčšej hospodárskej krízy. Tento národ si toho veľa prežil.

Korona krajinu zmenila
To nie je veľmi pozitívne. Prečo ste na Srí Lanke ostali?
Táto krajina ma chytila za srdce, preto sme tu s manželkou ostali žiť a podnikať. Je to budhistická krajina a túto vieru som prijal za svoju. Je to moja domovina.
Za ostatných desať rokov sa ostrov postavil na nohy. Po cunami sa vyčistil od trosiek, cestovný ruch sa vzchopil, ľudia začali pracovať na angličtine, aby poskytovali lepšie služby. Sú veľmi priateľskí a nezištne pomôžu, čo ich odlišuje od Európanov.

Keď koncom roka 2019 v Ázii prepukla covidová pandémia, boli ste na Slovensku. Kedy ste sa vrátili na Srílanku?
Od februára 2020 bol ostrov zatvorený, neprijímal turistov. O návrate sme uvažovali v auguste 2020 - vybavili sme si dokumenty, PCR testy, ale pár dní pred odletom sme sa dozvedeli, že vláda odložila otvorenie ostrova. Dôvodom vraj boli prezidentské voľby, ktoré vyvolali demonštrácie.
Ostrov bol zatvorený sedem mesiacov a to ho extrémne poznačilo. Keď ho otvorili, mali sme problém pricestovať, pretože aerolínie prerušili spojenia. Navyše, Srí Lanka od turistov vyžadovala špeciálne povolenie pre príchod, poistenie aj certifikát o zdravotnej spôsobilosti.
Samozrejme, certifikáty mali obmedzený čas platnosti, čo s viacerými prestupmi na letiskách nevychádzalo. Letenky boli preto extrémne drahé, pre tri osoby nás vyšli osemtisíc eur.
Keď sme dorazili na Srí Lanku, naložili nás do dodávky a na 14 dní nás zavreli do vládou určeného karanténneho hotela. Predtým, než nás pustili, nás ešte otestovali. Vtedy som si prvýkrát všimol, ako sa ostrov mentálne zmenil.
Čo sa stalo?