Vojna na Ukrajine komplikuje svetový trh s energiami už vyše pol roka. Ruský diktátor Vladimir Putin využíva plyn ako geopolitickú zbraň, tlačí ňou na krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu.
Štáty Európskej únie sa snažia naplniť plynové zásobníky aj z iných ako ruských zdrojov. Tento trend sa zrejme ešte zintenzívni po trvalom zastavení plynovodu Nord Stream I.
V posledných týždňoch ním z Ruska prichádzalo len 40 percent obvyklého objemu, od pondelka (11. júla) má desaťdňovú „technickú prestávku“ a otázne je, či sa po nej opäť rozbehne.
„Je ťažké predvídať, čo Rusko urobí. Väčšina európskych lídrov zastáva názor, že potrebuje peniaze na chod vojny. Podľa mňa je však šanca, že Nord Stream I stopne úplne, celkom vysoká,“ mieni Kristine Berzina, expertka think-tanku German Marshall Fund pre bezpečnostnú a obrannú politiku.
Nasledujúca zimná sezóna si preto vyžiada aj dočasný návrat k výrobe elektriny a tepla z uhlia, čo je však v rozpore s dlhodobými plánmi EÚ, ktorými chce čeliť klimatickej kríze.
„Menšie oneskorenie v plnení klimatických cieľov nie je nič hrozné, ak nás to zároveň uchráni od života pod nadvládou Ruska,“ hovorí Kristine BERZINA v rozhovore pre INDEX.
Čo sa v rozhovore dočítate:
- V čom sa líšila geopolitická situácia pri výstavbe Nord Streamu I a II?
- Aká je šanca, že Rusko po pravidelnej odstávke opätovne nespustí Nord Stream I?
- Je správne, že sa Nemecko a Rakúsko vracajú k uhliu a ako to môžu zneužiť dezinformačné weby?
- Ako verejnú mienku ovplyvňujú proruské médiá, ktoré Európa a USA zakázali?
- Prečo je Čína hrozbou pre zelenú transformáciu a ako a pred ňou môže Európa brániť?
Ako sa začala plynová závislosť Európy od ruského plynu?
V roku 1969 sa bývalý primátor Berlína a nemecký minister zahraničných vecí Willy Brandt stal spolkovým kancelárom Nemecka. Jeho Sociálnodemokratická strana (SPD) prišla s takzvanou ostpolitik, teda snahou o spoluprácu s východným socialistickým blokom bez použitia vojenskej sily. Jej súčasťou mala byť aj výstavba transeurópskeho plynového potrubia z Ruska na západ Európy.
Dnes mnohí odborníci tvrdia, že vtedajšia nemecká vláda dostatočne neprehodnotila dôsledky tohto činu, ktorý priniesol strategickú zraniteľnosť.
Investície do jadra a plynu potečú na západ. Slovensko nesplní podmienky Čítajte Metóda cukru a biča nepomohla
S výstavbou Nord Streamu II sa začalo v roku 2011. V čom boli okolnosti iné?
V podstate vo všetkom. V 90. rokoch sa ešte dalo pochopiť zmýšľanie Nemecka, ktoré tvrdilo, že plynové spojenie s Ruskom potrebujeme aj preto, aby sme Rusov zapojili do demokratických procesov, otvorenej ekonomiky a získali si ich dôveru natoľko, že sa budú správať racionálne.
V prípade Nord Streamu II však už naozaj nikto nemohol veriť, že sa racionálne bude správať krajina, ktorá stihla zabrať územia viacerých suverénnych štátov a plynové kohútiky z politických príčin zastavila dvakrát za posledných desať rokov.
Putinovo Rusko už nebolo rovnako zmýšľajúcou krajinou, akou bol Sovietsky zväz pred päťdesiatimi rokmi. Z tohto pohľadu šlo o priamu ignoráciu všetkých varovných signálov nielen zo strany Nemecka, ale aj európskych lídrov.
Prečo nemala kancelárka Angela Merkelová žiadne obavy zo závislosti od ruských energií?
