Jazdiť na aute so spaľovacím motorom a kúriť plynom či uhlím v dome alebo v byte o pár rokov už vôbec nebude také výhodné.
Európska komisia totiž chce, aby aj výrobcovia neekologických palív platili svoj emisný účet, preto sa ich chystá zaradiť do systému nákup emisných povoleniek - tzv. ETS 2.
Ten má síce fungovať na princípe "znečisťovateľ platí", firmy však s najväčšou pravdepodobnosťou nové výdavky presunú rovno na plecia spotrebiteľov, ktorým stúpnu účty za kúrenie či tankovanie.
Podľa analýzy Svetového fondu na ochranu prírody by novinka zvýšila spotrebné výdavky slovenských domácností v priemere o 1,1 percenta. Dosahy má pomôcť tlmiť Sociálny klimatický fond EÚ.
Kúrenie plynom a uhlím sa má spoplatniť. Koho sa to dotkne? Čítajte Koľko peňazí má z neho dostať Slovensko a ktoré skupiny obyvateľstva ich pravdepodobne získajú? Bude fond fungovať predtým, ako sa doprava a budovy spoplatnia?
INDEX prináša odpovede na najdôležitejšie otázky.
V článku odpovedáme na otázky:
- Prečo treba budovy a dopravu zaradiť do systému kupovania emisných povoleniek?
- Ako by mal celý systém fungovať?
- Stanú sa rodinné domy a byty, respektíve osobné autá, súčasťou ETS rovnako rýchlo ako verejné budovy a verejná doprava?
- Bude sa na emisie z budov a dopravy vzťahovať rovnako vysoký poplatok v každej krajine?
- Ako chce Únia zabezpečiť, že novinka nebude mať v niektorých štátoch drastické sociálne dosahy?
- Budú navrhované sumy stačiť na kompenzácie najzraniteľnejších domácností?
- Koľko peňazí by malo dostať Slovensko a komu by šli?
- Akou formou by sa peniaze rozdistribuovávali medzi domácnosti?
1. Prečo treba budovy a dopravu zaradiť do systému kupovania emisných povoleniek?
Povinnosť nakupovať emisné povolenky sa od roku 2005 týka len sektora energetiky a náročného priemyslu. Dokopy ide o 11-tisíc zariadení v rámci Európskej únie. Problém je, že dokopy zodpovedajú len za 40 percent všetkých vypustených emisií.
Oblasti, ktoré majú na svedomí zvyšných 60 percent (poľnohospodárstvo, odpadové hospodárstvo, doprava, budovy a malé podniky), boli doteraz riešené len cez Nariadenie o spoločnom úsilí Európskej únie.
To síce jednotlivým štátom stanovuje záväzné národné ciele v oblasti skleníkových plynov, nehovorí však nič o tom, ako ho majú dosiahnuť. Postupom času sa ukázalo, že takto benevolentný systém má zjavné medzery a ak chce Únia dosiahnuť zníženie emisií o 55 percent do roku 2030, bude musieť prísť s lepším riešením.
Keďže len budovy samotné spotrebujú až 36 percent všetkej energie v Únii a vyprodukujú až 40 percent emisií, padlo rozhodnutie, že ich spoločne s dopravou zaradí do systému obchodovania s emisnými povolenkami a oba sektory tak vyprovokuje k dekarbonizácii.
