FRANKFURT NAD MOHANOM. Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok po prvý raz za 11 rokov zvýšila základnú úrokovú sadzbu.
Pridala sa tak ku krokom, ktoré už skôr podnikol americký Federálny rezervný systém i ďalšie centrálne banky.
Spomaľovanie ekonomickej aktivity
Očakáva sa pritom, že po zvýšení úrokov o pol percentuálneho bodu pre 19 krajín využívajúcich euro, bude nasledovať ďalšie, možno o ďalšieho pol percentuálneho bodu, v septembri.
Vo vyhlásení k dnešnému zvýšeniu, ktoré je vyššie, ako sa pôvodne očakávalo, banka vysvetlila, že dôvodom je „aktualizované hodnotenie inflačných rizík“.
„Ekonomická aktivita sa spomaľuje. Neoprávnená ruská agresia voči Ukrajine je pokračujúcou brzdou rastu. Dopad vysokej inflácie na nákup energií, pokračujúce obmedzenia dodávok a vyššia neistota majú na ekonomiku utlmujúci efekt. Spoločne tieto faktory značne zatieňujú výhľad do druhej polovice roka 2022 a ďalej,“ konštatovala počas tlačovej konferencie šéfka ECB Christine Lagardeová.
Rast ceny peňazí
„Miera inflácie v eurozóne už niekoľko mesiacov vysoko presahuje dvojpercentný inflačný cieľ, čo trhy viedlo k očakávaniam sprísňovania menovej politiky. Trhové správanie však nečaká na oficiálne oznámenie centrálnych bankárov, ukazuje sa tu sila očakávaní, a tak sme mohli pozorovať rast ceny peňazí na trhu, čo sa napokon prejavilo aj úrokových sadzbách na bankových produktoch,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Apetít zvyšovania sadzieb sa môže postupne podľa Horňáka utlmovať s rastúcim rizikom spomalenia ekonomickej aktivity, ktorá prinesie okrem nižšieho rastu HDP aj nižší rast inflácie. Utlmuje sa tým nielen ponuková, ale aj dopytová strana inflácie.
„V tomto roku očakávame ešte dve zvýšenia sadzieb zo strany ECB, v septembri aspoň o 50 bodov a ďalšie koncom roka. Na konci roka 2023 dosiahnu sadzby ECB podľa nášho názoru 1,75 až 2 percentá,“ uzavrel analytik.
