Autorka je riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil za klamstvo tvrdenie kritikov, že nadmerne využíva právomoc rušiť obvinenia stíhaným osobám. Údaje, ktoré by to preukázali, však generálna prokuratúra odmieta poskytnúť.
Počas Žilinkovej éry boli cez paragraf 363 Trestného poriadku zrušené obvinenia bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi a ďalším.
„Argumentácia tých, ktorí v ostatnom čase poukazujú na nadužívanie, teda nadmerné či neprimerané používanie § 363 Trestného poriadku, podľa ktorého generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, nie je pravdivá,“ uviedol Žilinka na svojom Facebooku.
V celkových súčtoch je to pravda, Žilinka dokonca ruší o čosi nižšie percento rozhodnutí ako jeho predchodca. Kým v roku 2017 prišlo na Generálnu prokuratúru (GP) 466 žiadostí a jej šéf zrušil 86 rozhodnutí, v roku 2021 to bolo 638 žiadostí a 89 zrušených rozhodnutí.
Ibaže tieto štatistiky nezahŕňajú len obvinenia, ale všetky rozhodnutia v prípravnom konaní.
Údaje poskytli len do éry Žilinku
Štatistiky zahŕňajú napríklad aj zrušené rozhodnutia o zastavení trestného stíhania či jeho odložení, o schválení zmieru, či uložení poriadkovej pokuty. Všetky rozhodnutia, ktoré môže GP paragrafom 363 zrušiť, upravuje článok 7 interného príkazu generálneho prokurátora z roku 2006.
Nadácia Zastavme korupciu si preto od GP cez infozákon vypýtala údaj, koľko právoplatných uznesení o vznesení obvinenia zrušila. Prokuratúra poskytla informácie len za roky 2019 a 2020, kedy zrušila 13 a 24 uznesení. Za vlaňajšok a prvý polrok 2022, kedy už úradoval Žilinka, čísla nesprístupnila.
„Poskytnutie požadovaných informácií by si vyžadovalo vytvorenie súborov z príslušných informačných systémov, ktoré však v takom rozsahu a špecifikácii GP nemá k dispozícii,“ uviedla prokuratúra v zamietavom stanovisku.
Len zo známych medializovaných prípadov vyplýva, že GP zrušila v tomto roku obvinenie napríklad guvernérovi NBS Kažimírovi, ktorý podľa polície sprostredkoval úplatok pre vedenie Finančnej správy.
Úspešný so svojím podaním na GP boli Štefan Žiga, príbuzný exministra hospodárstva Petra Žigu (Smer, teraz Hlas), advokátka Anna Žedényiová z kauzy Fatima obvinená zo zločinu marenia spravodlivosti a influencerka Zuzana Plačková spolu so svojim manželom.
Viac rozhodnutí ÚŠP
Počet zrušených obvinení bol v roku 2021 vyšší v trestných konaniach, ktoré viedol Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Ten rieši najzávažnejšiu trestnú činnosť a korupciu. Kým v roku 2019 to boli tri zrušené rozhodnutia, vlani už sedem.
Zrušené bolo aj trestné stíhanie, kde ešte nikto nebol obvinený. Išlo o vyšetrovanie podozrení, ktoré sa týkali policajnej inšpekcie a jej bývalej šéfky Diany Santusovej. Viacerí prokurátori ÚŠP neoficiálne poukazovali na to, že ide o neobvyklý postup a doposiaľ sa to zrejme ešte nestalo.
Ani na otázku, koľko bolo za posledné roky takýchto prípadov, GP neodpovedala. Uviedla len, že „nedisponuje informáciou, tzv. ležiacou na stole, z ktorej by bolo možné bez ďalšieho preskúmania zistiť, či návrh na postup podľa paragrafu 363 smeroval proti uzneseniu o začatí trestného stíhania vo veci“.
Využívanie paragrafu 363 kritizovala v najnovšej správe aj Európska komisia. Podľa nej Slovensko pokračuje v úsilí bojovať proti korupcii na najvyšších miestach, všíma si však zásahy generálnej prokuratúry a využitie paragrafu 363.
„Voľnosť generálneho prokurátora vyvolala obavy najmä v súvislosti s niekoľkými prípadmi korupcie na vysokej úrovni, kde v niektorých prípadoch zákonnosť obvinení potvrdili aj súdy vyššieho stupňa,“ uvádza správa Európskej komisie.
Podpisovú akciu za zmenu legislatívy v tejto oblasti odštartovali mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris.
