Synonymom hračkárstva je na Slovensku Dráčik. Už roky. Pobočky po celej krajine, najmä v zaplnených nákupných centrách, s ikonickým logom neprehliadnete.
A keďže konkurentov má minimum a hospodárskymi výsledkami aj tých suverénne valcuje (dôvody podrobne vysvetľujeme v analýze trhu s hračkami), nemusí si robiť priveľké starosti s tým, ako zaujať či, nedajbože, inovovať.
Jeho kamenné predajne s čo najväčším množstvom vyloženého tovaru vyzerajú ako sklad spred dvadsiatich rokov. S cieľom ukázať čo najširšiu ponuku, no bez možnosti, aby sa deti pri nakupovaní zabavili.
Nemusela by to byť hneď oáza radosti ako vo (vymyslenom) Duncanovom hračkárstve zo Sám doma v New Yorku, no hračkárstvo by v súčasnosti mohlo lákať aj na iné benefity ako len na záplavu vystaveného tovaru.
Kým predajne Dráčika zaspali dobu, jeho e-shop je na tom ešte horšie. V konkurenčnom prostredí by ho museli redizajnovať pred dekádou. Ale opäť: načo, keď sa k žiadnemu zásadnému súboju v biznise s hračkami neschyľuje.
Napriek tomu dokázal majiteľ Dráčika Dušan Víglaský na svoju stránku upriamiť v posledných mesiacoch pozornosť. Rozhodol sa na nej uverejňovať svoje názory na geopolitiku a spoločenské témy.
Kritizoval obrannú dohodu s USA, vyjadroval sa k vojne na Ukrajine, cez sériu inotajov a sarkastických narážok si uťahoval z pandémie či z médií.
