Európu už niekoľko týždňov sužujú extrémne horúčavy. Teploty, ktoré vo viacerých štátoch presiahli štyridsať stupňov, nespôsobujú problémy iba v medzinárodnej doprave a pri lesných požiaroch, ale aj na poliach.
Štáty, ktoré nedostatok vlahy trápil už v zime a na jar, ako napríklad Španielsko, juh Francúzska, Nemecko, východné časti Maďarska či západ a juh Ukrajiny, hlásia oveľa nižšiu úrodu letných plodín.
Chýbajú kukurica, pšenica, repka, sója, ale aj obyčajný trávnatý porast, ktorým chovatelia hovädzieho dobytka zvyknú zvieratá kŕmiť.
Problémy hlási aj druhý najväčší producent pšenice na svete. V júni teploty v Indii dosiahli rekordných 50 stupňov a zničili desať percent z plánovaných 110 miliónov ton produkcie.
Odpoveďou indickej vlády bol jasný zákaz exportu. Tesne pred nástupom horúčav sa pritom práve India javila ako jedna z krajín, ktorá by svojou produkciou dokázala zmraziť infláciu cien obilia v súvislosti s vojnou na Ukrajine
Experti tak čoraz častejšie začínajú skloňovať pojem „heatflation“, teda rast cien potravín spôsobený rekordnými horúčavami a zníženou úrodou.
Chýba sója aj kukurica
Pre väčšinu Európy nie sú problémom len vysoké júnové a júlové horúčavy, ale aj podpriemerné množstvo zrážok v predchádzajúcich mesiacoch.
Situácia je o to prekvapivejšia, že sa netýka len krajín na juhu, ale aj Veľkej Británie, kde kombinácia horúčav a takmer žiadneho dažďa rapídne znížila nalievanie zrna a jeho kvalitu.
