Európske štáty sa minulý týždeň dohodli na dobrovoľnom znížení spotreby plynu o 15 percent v porovnaní s priemerom za posledných päť rokov. Opatrenie má zabrániť studenej zime v prípade, že by sa tok plynu z Ruska náhle zastavil. Ak minimálne päť krajín upozorní, že situácia je vážna, šetrenie sa stane povinným.
Mnohé štáty vrátane Slovenska si však vyrokovali výnimku. Stačilo, ak svoje zásobníky stihli naplniť viac, ako je minimum, ktoré požaduje Únia, respektíve nemajú dostatočné plynové prepojenie so zvyškom Európy alebo ich priemysel využíva plyn ako nevyhnutnú surovinu.
Odborníci však pred takýmto zjednodušovaním pravidiel varujú. Povinné znižovanie spotreby plynu je totiž podľa nich šanca, ako urýchliť prechod k lacnejším obnoviteľným zdrojom energie a zároveň sa vyhnúť drahým účtom za plyn a elektrinu. Tie totiž domácnosti čakajú už túto zimu.
Slovensko nie je jediné s výnimkou
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) odchádzal z mimoriadneho zasadnutia Rady ministrov pre energetiku viac než spokojný. Pre Slovensko sa mu v otázke znižovania spotreby plynu podarilo vyrokovať kombináciu viacerých výhod.
Okrem toho, že vďaka zásobníkom naplneným na vyše 60 percent pre krajinu neplatí dobrovoľné znižovanie spotreby, výnimku má Slovensko aj v prípade, ak dôjde na povinný útlm. Spomínaných 15 percent sa mu totiž nepočíta z priemernej spotreby od augusta do marca počas posledných piatich rokov, ale len za vlaňajšiu vykurovaciu sezónu.
Výsledná hodnota sa navyše ešte zníži o potreby priemyselných podnikov a plynové rezervy v zásobníkoch. Slovensko tak v podstate môže spotrebovať ešte o 200 miliónov kubických metrov viac plynu ako po minulé roky.
„Toto bolo pri vyjednávaní pre mňa kľúčové, že sa podarilo odvrátiť hrozbu poškodenia slovenského priemyslu“, uviedol minister hospodárstva.
Úplnú výnimku z povinného šetrenia získali Malta, Cyprus aj Írsko, ktoré nie sú so zvyškom Únie prepojené plynovým potrubím, preto by neboli schopné deliť sa o nadbytočný plyn.
Šetriť nemusia ani pobaltské štáty, keďže ich energetická sieť nie je kompatibilná zo zvyškom Európy, ale práve s Ruskom, pričom plyn využívajú hlavne na produkciu elektriny.
„Ak by ich Rusko odpojilo od elektrizačnej sústavy, museli by na stabilizáciu použiť plyn. Navyše, svoju spotrebu už do značnej miery znížili,“ povedala eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.
Krajiny ako Taliansko, Belgicko, Španielsko, Portugalsko a Grécko zase spotrebu znížia iba na požiadanie. Súvisí to hlavne s ich schopnosťou predzásobovať členské štáty cez svoje LNG terminály.
Zástupca nemeckého kancelára Robert Habeck poznamenal, že výnimky síce majú svoju logiku, v konečnom dôsledku však môžu spôsobiť množstvo byrokracie a celý systém spomaliť.
Ak pritom spotreba v Únii nebude v čase zastavenia toku z Ruska nižšia aspoň o 15 percent, štátom nepostačia ani aktuálne zásoby. Vyplýva to aj z analýzy bruselského tink-tanku Bruegel.
Zanedbateľný by nebol ani dosah na ekonomiku jednotlivých členských štátov. Medzinárodný menový fond predpokladá, že ak nestihne prebehnúť dostatočná diverzifikácia zásob, len v krajinách strednej a východnej Európy by pokles HDP mohol dosiahnuť až šesť percent.
Páliť viac nie je riešenie
Aj slovenskí odborníci majú ohľadom výnimky pochybnosti.
