Vicepremiér Štefan Holý (Sme rodina), ktorý má na starosti agendu výstavby nájomných bytov, predstavil výšku regulovaných prenájmov na úrovni krajov. Aj v rámci krajských a okresných miest sú pritom v realitách výrazné regionálne rozdiely.
Podľa Holého by nájomné byty mali stavať slovenskí developeri a investovať by do nich mali veľké zahraničné firmy. Ako bude ich symbióza fungovať, to sa ešte uvidí. Holý vsádza na to, že obdobný koncept funguje aj v susednom Rakúsku.

Zložitejšie to bude so sľubom o počte nájomných bytov a cene. Podľa modelových príkladov to zatiaľ vyzerá tak, že byty s regulovaným nájomným nebudú výrazne lacnejšie ako tie, ktorú sú v súčasnosti prenajímané na bežnej komerčnej báze.
INDEX odpovedá na najdôležitejšie otázky, ktoré sa spájajú s témou nájomných bytov na Slovensku.
V článku sa dozviete:
- Kto bude nájomné byty stavať?
- Kto bude byty vlastniť?
- Prečo by mal developer stavať nájomné byty a nie komerčné, ktoré potom predá?
- Kto bude môcť o nájomný byt požiadať?
- Koľko nájomných bytov bude v najbližších rokoch postavených?
- Kde by sa mali nájomné byty stavať?
- Aký vysoký bude regulovaný nájom?
- Odkiaľ pochádzajú cenové mapy nájmov z dielne Holého?
- Kedy začne fungovať štátna agentúra, ktorá by mala prideľovať nájomné byty?
- Kedy sa začnú rezervácie na nájomné byty?
- Prečo nebude garančný fond zaisťovať prenajímateľom udržateľný biznis model?
- Fungujú v Rakúsku cenové stropy na nájmy na podobnom princípe, ako to má byť u nás?
1. Kto bude nájomné byty stavať?
Lokálni slovenskí developeri. Často už majú nakúpené stavebné pozemky a aj k bytovým projektom vydané stavebné povolenia. Hotové byty však nemusia aj prenajímať.
„Developer sa dostáva do roly dodávateľa pre investičného partnera a bude vystavený trhovej súťaži,“ vysvetľuje tlačový odbor vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého.
Výstavba sa má podľa neho riadiť dopytom – stavať by sa malo toľko, aký dopyt bude evidovaný prostredníctvom nového rezervačného portálu.
Developeri tvrdia, že nájomné bývanie ich láka, ale sú opatrní. „Už dlhší čas sa pozeráme na možnosti rozvoja nájomného bývania na Slovensku v našej réžii, keďže vidíme jeho jasné benefity v zahraničí. Na to, aby sa to stalo na slovenskom trhu populárnou možnosťou, treba nastaviť transparentné a obojstranne výhodné podmienky,“ tvrdí manažér rozvoja projektov developerskej firmy Corwin Filip Gulan.
Záujem o výstavbu nájomných bytov avizovali aj developerské skupiny Lucron či YIT. V médiách sa písalo tiež o spoločnosti Starland Holding, ktorú dal žilinský súd vymazať z registra partnerov verejného sektora, pretože jasne neuviedla svojich skutočných majiteľov. Lacné byty na prenájom plánuje stavať aj hlavné mesto.
2. Kto bude byty vlastniť?
Holého predstava je taká, že byty od developerov odkúpia vo veľkom, čiže celý obytný dom, prípadne aj celú štvrť, silní investori.
Na jeseň by mali so slovenskou vládou podpísať investorskú zmluvu štyria veľkí medzinárodní investori – Vienna Insurance Group a BWSG z Rakúska, fínsky developer YIT a švédska realitná spoločnosť Heimstaden. Tieto spoločnosti si na Slovensku založia firmy, ktoré budú vlastníkmi bytov a ich prenajímateľmi.
3. Prečo by mal developer stavať nájomné byty namiesto bytov na priamy predaj, ako je to doteraz?
Staviteľ dostane od štátu benefit v podobe zníženej, päťpercentnej dane z pridanej hodnoty (DPH) namiesto súčasnej 20-percentnej sadzby. Umožňuje to zákon o štátnej podpore nájomného bývania, ktorý v máji schválil parlament a účinný bude od 1. januára 2023.
Daňová úľava môže pri veľkých projektoch predstavovať milióny eur. Developerovi, respektíve investorovi (prenajímateľovi) to vytvorí priestor, aby byty ponúkol so zníženým nájomným.
Developeri však tvrdia, že dopyt po bytoch na priamy predaj klientom (verejnosti) je stále vysoký a ich cena rastie. Preto je pre nich zatiaľ výhodnejšie pripravovať tradičné bytové projekty. Otázka je, či znížená DPH bude pre ne dostatočnou motiváciou, aby začali vo veľkom stavať aj nájomné byty.