Článok pokračuje pod video reklamou
Popradský Tatrakon je jediná slovenská konzerváreň, ktorá prežila divoké 90. roky a stále má majiteľov zvnútra firmy, ktorí ju pôvodne sprivatizovali. Hoci Katarína Kacvinská (55-percentný podiel) aj Juraj Pisarčík (45-percentný podiel) sa už z výkonného manažmentu podniku stiahli.
Svoj recept na to, ako fabriku nielen udržať pri živote, ale aj rozvíjať, zhŕňajú do niekoľkých bodov: využívať skúsenosti z praxe a tradičné receptúry, zefektívňovať a inovovať výrobu, nerobiť si megalomanské plány a rásť najmä na domácom trhu.
Tatrakon v súčasnosti ovláda 40 percent slovenského trhu s konzervovanými potravinami. Ich najväčší konkurent, česká Hamé so zhruba polovičným podielom, je už v rukách nadnárodnej firmy.
Spoločnosť Tatrakon je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Excelentný biznis príbeh.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasujú INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s odbornými partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny. Spoločnosť Tatrakon je nominovaná na cenu FéliX Business Award v hlavnej kategórii Excelentný biznis príbeh.
Ikonická omáčka na cestoviny
Najznámejšími produktmi a vlajkovými loďami Tatrakonu sú paštéty Pali, Májka a najmä omáčka Morca-della. "Cestoviny sú na Slovensku populárne, preto je omáčka na ne žiadaná," vysvetľuje Ivana Palenčár Kacvinská. Pali a Májka zasa stoja na tradičnej lojálnej klientele, hovorí sa napríklad, že patria k povinnej výbave každého turistu.
Tatrakon si zakladá na tom, že väčšina surovín na výrobu paštét je slovenského pôvodu. Aj zmesi korenín sú prevažne od domáceho producenta, zvolenskej Mäspomy.
Nie všetky inovácie vo výrobe sa na trhu s konzervatívnymi spotrebiteľmi presadili. Sója sa dostala do Morca-delly už za socializmu, lebo bola považovaná za zdravú plodinu a uchytila sa.
"Nátierky sojany sa ešte za socializmu neuchytili, pretože vegetariánske konzervy vtedy konzumenti ešte neocenili. Dnes sú už vegetariánske aj vegánske produkty veľmi dobre predajné," vysvetľuje Ivana Palenčár Kacvinská.
Novinky sa presadzujú ťažko
Ročne popradský podnik vyrobí 25 miliónov konzerv. "Veľký podiel na trhu je v našej brandži kľúčový, lebo bez neho by nás veľké obchodné reťazce nebrali ako rovnocenného partnera," vysvetľuje riaditeľka obchodu a marketingu Tatrakonu Ivana Palenčár Kacvinská.
Podtatranská konzerváreň sa zameriava na paštéty, mäsové konzervy a rôzne konzervované hotové jedlá. Sortiment bol kedysi užší, na prelome milénií obsahoval necelých tridsať výrobkov.
Portfólio sa postupne rozšírilo na viac ako 120 druhov produktov. K tradičných mäsovým konzervám pribudli zeleninové nátierky, šaláty, nátierky z rýb, hotové jedlá či cereálie.
Výrobu cereálií však už Tatrakon v tomto roku ukončil pre náročnosť výroby v separátnej prevádzke. Utlmila sa aj výroba rybacích šalátov. "Naši zákazníci sú konzervatívni a novinky neocenili. Takisto bolo ťažké presadiť sa na vysoko konkurenčnom trhu," uznáva šéfka marketingu.
Bez zbytočnej chémie
Katarína Kacvinská pracovala v Tatrakone od konca 60. rokov. Nastúpila do laboratória kvality a cez vedúcu výroby sa prepracovala až na riaditeľku a neskôr aj spolumajiteľku fabriky.
Tvrdenie, že za socializmu boli prísnejšie hygienické normy ako v súčasnosti, považuje iba za mýtus. "Hygienické normy sú v súčasnosti oveľa prísnejšie, najmä odkedy sme v Európske únii. Jediné, čo bolo vtedy lepšie, je, že sa nepoužívalo toľko chemických konzervantov a aditív," spomína.
Ako sa nakupovalo za socializmu Čítajte V Tatrakone sa však pri konzervovaní držia osvedčených procedúr bez zbytočných chemických prídavkov. Až 80 percent produkcie sa vyrába bez chémie a aditív.
Mäsové konzervy sterilizujú parou s teplotou 150 stupňov Celzia v obrovských antikorových sterilizátoroch, ktoré vyzerajú ako tuby, hoci je to drahší postup.
Zlá správa pre popradskú fabriku je, že paru vyrábajú zo zemného plynu, ktorého cena ide v tomto roku prudko nahor.
"Uvažujeme, že ho čiastočne nahradíme skvapalneným plynom propán-butánom, ale ten sa vyrába z ropy, takže aj tu je riziko," dodáva riaditeľ výroby Tatrakonu Peter Pisarčík. Plynu sa fabrika nevie rýchlo zbaviť, pretože sú naň prispôsobené všetky rozvody.
Nátierka Pali. (zdroj: Marko Erd)Česko-slovenská záležitosť
Debatu o medzinárodnej expanzii Tatrakonu začína šéfka marketingu tým, že chute zákazníkov konzervovaných potravín sú veľmi lokálne. "Morca-della neuspela v Maďarsku, je to čisto česká a slovenská záležitosť," opisuje skúsenosti.
Aj preto Tatrakon svoje výrobky exportuje len v relatívnej malej miere. Vyváža zhruba desatinu produkcie, a to najmä do Česka.
"Problém nie je ani tak chuťový. Pretlačiť sa na nové trhy, kde sú silní lokálni hráči, je drahé a náročné aj z hľadiska marketingu," vysvetľuje Ivana Palenčár Kacvinská. Rovnako euro ako silná mena nenahráva slovenským exportérom na okolitých trhoch, ktoré majú vlastné meny.
Tatrakon mal v minulosti aj štyri vlastné podnikové predajne s názvom Foody. Slúžili najmä na testovanie nových produktov. Po prepuknutí covidovej pandémie ich firma aj vzhľadom na vysoké náklady na prevádzku zatvorila. V súčasnosti sa sústreďuje na veľkoobchody a supermarkety.
