Keď Peter Zelina pred vyše dvadsiatimi rokmi rozbehol podnikanie s drevenými briketami a peletami, ľudia o palive na kúrenie, ktoré vzniká stlačením drevného odpadu, je takmer bezemisné a vysoko energeticky efektívne, zväčša nič nevedeli.
Predaj preto spočiatku sprevádzalo niečo ako vzdelávacia kampaň. Peter Zelina takmer denne odpovedal na otázky zákazníkov o kvalite výrobku, jeho využití či výhrevnosti.
Odvtedy si Zelinova firma Les vybudovala silnú pozíciu na slovenskom trhu a svoje výrobky predáva aj v Česku, Rakúsku a Nemecku. Dopyt po ekologickom palive v posledných mesiacoch tlačia nahor aj stúpajúce ceny elektriny a plynu.
Spoločnosť Les je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Biznis pre budúce generácie.
FéliX Business Award
- je biznisová cena, ktorú vyhlasujú INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s odbornými partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny. Spoločnosť Les je nominovaná na cenu FéliX Business Award v kategórii Biznis pre budúce generácie.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner 
Teplo z odpadu
Peter Zelina vyštudoval Strednú lesnícku školu v Liptovskom Hrádku a potom Lesnícku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene. Po štúdiám sa pustil do obchodovania s drevom, čo ho priviedlo k jeho zhodnocovaniu na palivové účely.
Bola to diera na trhu. Málokto na Slovensku vedel, že so spracovanými drevnými pilinami sa dá dobre kúriť, lebo majú lepšie výhrevné aj ekologické vlastnosti než samotné drevo.
Peter Zelina vybudoval výrobné priestory v Drietome pri Trenčíne a zazmluvnil niekoľko menších i väčších píl v okruhu sto kilometrov.
„Piliny museli byť lokálne. Keď surovina precestuje veľa kilometrov, stráca sa nielen ekonomický rozmer podnikania, ale aj ten ekologický,“ spomína Lucia Čibenková z podpory predaja a marketingu spoločnosti Les.
Ďalšou podmienkou je, že piliny vznikajú ako odpad pri práci s drevom. Inými slovami, vyslovene na výrobu brikiet a peliet sa stromy nerúbu.
Ide totiž o spracovanie odpadu, s ktorým si na pílach zvyčajne nevedeli rady. Občas si ľudia brali piliny po troche ako podstielku pre dobytok, no zvyčajne ho na píle voľne sypali na hromadu. Hrozilo tak riziko požiaru a znečistenia okolitého potoka.
Bez chémie a lepidiel
Surovina (piliny) pri výrobe prechádza niekoľkými cyklami triedenia, ktoré ju zbavujú väčších kusov dreva a kameňov. Vytriedené piliny potom putujú do sušičky, kde sa z nich odparí takmer všetka voda.
Brikety obsahujú šesť až desať percent vlhkosti. Na porovnanie, suché, dobre uložené dvojročné drevo, ktoré sa používa na kúrenie, obsahuje až 17 percent vody a počas vlhkých hmlistých dní dokáže naberať ďalšiu vlhkosť z ovzdušia.
Linka na výrobu brikiet a peliet. (zdroj: Archív LES)O konkrétnom tvare, ale aj sile stlačenia pilín rozhoduje lis. Drevo pod tlakom a pri vysokej teplote vypustí lignín, ktorý pôsobí ako prírodné spojivo, a tak k pilinám netreba pridávať žiadne chemikálie či lepidlá.
Stlačené piliny vychádzajú z lisu vo forme valca, ktorý sa následne skracuje na presne stanovenú dĺžku. Denne v Drietome takýmto spôsobom vyrobia 40 až 50 ton brikiet. Prevádzka je nepretržitá, ročná produkcia dosahuje 12-tisíc ton.
