O nevyužitom potenciáli Slovenska v oblasti geotermálnej energie sa hovorí už dlho. Z 236 existujúcich vrtov funguje menej než polovica, aj to zväčša na účely kúpeľnej starostlivosti či ohrevu vody v akvaparkoch a na kúpaliskách.
Pomerne veľké skúsenosti i plány s geotermálom majú v Kežmarku. Od februára do mája na sídlisku Juh za základnou školou a bytovkou na Levočskej ulici prebiehali vrtné práce. Cieľom bolo dostať sa do hĺbky 2,5 kilometra.
Podtatranci v tomto obnoviteľnom zdroji vidia riešenie energetickej krízy a zároveň spôsob, ako obyvateľom zabezpečiť výhodnejšie a stabilné ceny tepla a úžitkovej vody aj v budúcnosti.
Ak sa potvrdia výpočty a vrt bude dostatočne horúci a výdatný, závislosť 16-tisícového mesta od fosílneho plynu sa môže znížiť o 60 percent. Úspech tohto projektu môže zároveň prispieť k tomu, aby štát zjednodušil legislatívu využívania geotermálneho zdroja a získanie finančnej podpory.
Kežmarok je nominovaný na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Samospráva pre budúce generácie.
FéliX Business Award
- je biznisová cena, ktorú vyhlasujú INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s odbornými partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny. Kežmarok je nominovaný na cenu FéliX Business Award v kategórii Samospráva pre budúce generácie.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner 
Miliónová investícia
S myšlienkou preskúmať geotermálny potenciál Kežmarku sa primátor mesta Ján Ferenčák pohrával už od nástupu do úradu.
Viedla ho k tomu najmä ideálna poloha mesta. V okolí sa nachádza niekoľko úspešných vrtov, či už v Poprade, vo Veľkej Lomnici, alebo vo Vyšných Ružbachoch.
Inšpiráciu našiel v Maďarsku, kde je využívanie geotermálu na účely vykurovania oveľa rozšírenejšie než na Slovensku: "Snažil som sa navštíviť viacero miest. Pýtal som sa na predpoklady, ale aj všetky možné spôsoby využitia získanej energie."
Mesto sa pôvodne plánovalo do projektu pustiť samo. Založilo firmu a tím odborníkov sa pustil do prípravy podkladov vrátane prepočtov vykurovacieho potenciálu pri rôznej intenzite získaného tepla a rôznej výdatnosti zdroja.
Na samotný vrt však chýbali peniaze. Navyše, v Kežmarku nie je nijaký iný prieskumný vrt, ktorý by slúžil ako garancia, že projekt bude úspešný. Finančnú podporu preto mesto nemohlo získať z banky ani od štátu.
Východiskom neboli ani európske zdroje. Geologický prieskum s cieľom zistenia výdatnosti geotermálneho ložiska v súčasnosti nepatrí medzi oprávnené výdavky, takže naň nie je možné žiadať eurofondy.
Slovenské zákony však ako geologický prieskum definujú každý prvotný geotermálny vrt, ktorého úspešnosť sa ukáže až po odvŕtaní a hydrodynamickej skúške.
