Hľadanie riešení energetickej krízy pokračuje. Vláda totiž ani na piatkovej schôdzi neprijala žiadne legislatívne opatrenia, ktoré by mohli od zdražovania uchrániť domácnosti a podniky.
Opätovne došlo len k prerokovaniu návrhov z dielne ministerstva hospodárstva, ktoré rezort priniesol na vládu už v stredu 31. augusta.
Podľa štátneho tajomníka rezortu Karola Galeka (SaS) je dôvodom chýbajúca súhra na medzirezortnej úrovni, ako aj fakt, že parlamentom najprv musí prejsť niekoľko zmien v otvorených zákonoch o energetike, aby následne koaliční partneri boli ochotní prijať na vláde zákony o všeobecnom hospodárskom záujme týkajúce sa elektriny a plynu.
Bez nich totiž štát nie je schopný ovplyvniť ceny elektriny a plynu do takej miery ako treba.
Hľadanie riešení sa však bezvýsledne ťahá už niekoľko týždňov. Isté opatrenia už pritom zaviedli viaceré európske krajiny vrátane Španielska, ktoré napríklad znižuje daň z predaja plynu z 21 percent na päť.
Situáciu sa chystá riešiť už aj Európska únia. V piatok 9. septembra sa stretnú ministri energetiky jednotlivých členských štátov, aby prerokovali návrh na zastropovanie cien plynu, z ktorého sa vyrába elektrina. Ten je totiž aktuálne najväčším ťahúňom cien.
Ďalšie rokovanie o súbore opatrení, ktoré majú pomôcť domácnostiam, ale aj podnikom, je na pláne v pondelok 4. septembra. Či dôjde k schváleniu aspoň časti z nich, je zatiaľ otázne.
Domácnostiam zastropujú 85 percent spotreby
Pomoc pre domácnosti sa opiera o dohodu medzi štátom a Slovenskými elektrárňami z februára tohto roku.
Podľa nej elektrárne ročne dodajú 6,1 terawatthodiny za trhovú cenu 61 eur za megawatthodinu. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka (SaS) by sa po pripočítaní distribučných poplatkov cena elektriny nemala zvýšiť o viac ako 10 až 20 percent v porovnaní so súčasnosťou. Zastropovanie bude platiť v roku 2023 aj 2024.
Pôvodne sa výhodné ceny mali vzťahovať len na prvé štyri megawatthodiny spotreby v domácnosti, čo vyvolalo vlnu kritiky energo analytikov aj laickej verejnosti. Obavy vyvolával hlavne fakt, že väčšina domácností – napríklad tie, ktoré elektrinou aj kúria – s istotou spotrebujú viac.
