BRATISLAVA. Štatistický úrad nepatrne upravil dáta k hrubému domácemu produktu za druhý štvrťrok.
Kým v polovici augusta predbežne informoval, že HDP rástol medziročne o 1,7 percenta, aktuálne hovorí o raste o 1,8 percenta. Slovenská ekonomika teda rástla aj v druhom štvrťroku, v porovnaní s prvým štvrťrokom sa však tempo rastu spomalilo.
Objem HDP v bežných cenách dosiahol 26,5 mld. eur a bol medziročne vyšší o 10 percent.
Ekonomickú výkonnosť už štvrtý štvrťrok po sebe ťahal podľa úradu predovšetkým domáci dopyt, konkrétne vyššia spotreba domácností.
Zahraničný dopyt, teda vývoz, síce ešte zostal v medziročnom poklese, ale už len minimálne. Z desiatich skupín odvetví ekonomiky medziročne rástlo osem. Rozhodujúcemu priemyslu však podľa úradu dych nestačil a zaostávanie za kondíciou pred pandémiou sa prehĺbilo na takmer 16 percent.
Produkčná aktivita jednotlivých odvetví v druhom štvrťroku zotrvala v miernom raste. Hrubá pridaná hodnota dosiahla celkový objem 23,5 mld. eur, čo predstavovalo rast HDP o 0,9 percenta.
Odvetvová výkonnosť nedosiahla úroveň pred pandémiou, za hodnotami druhého štvrťroka 2019 ešte zaostávala o 1,4 percenta.
Najvýznamnejší vplyv na rast HDP mala skupina odvetví veľkoobchod, maloobchod, doprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie služby s medziročným rastom o 9,7 percenta, pričom vyšší rast sa prejavil najmä v doprave o 15,8 percenta.
Zložky vnútorného obchodu, veľkoobchod a maloobchod, dosiahli rast 5,9 percenta. Celá skupina odvetví dosiahla súčasne o sedem percent vyššiu hrubú pridanú hodnotu ako v rovnakom období pred pandémiou.
Naopak, výrazne brzdiaci účinok na rast ekonomiky mali výsledky priemyslu ako najvýznamnejšej skupiny odvetví s pätinovým podielom na hrubej pridanej hodnote ekonomiky. Medziročný pokles o 4,1 percenta prehĺbil zaostávanie za úrovňou pred pandémiou o 15,7 percenta.
V rámci štruktúry priemyslu mal zásadný vplyv najmä medziročný pokles v najvýznamnejšej výrobe motorových vozidiel o viac ako 11 percent.
Kladná ekonomická aktivita bola aj v druhom štvrťroku podľa úradu výsledkom vplyvu predovšetkým domáceho dopytu, ktorý zotrval v raste piaty štvrťrok po sebe a dosiahol zvýšenie o 2,1 percenta.
Rozhodujúci vplyv na vývoj domáceho dopytu mala konečná spotreba s rastom o 1,1 percenta, ktorá bola dôsledkom najmä vyššej medziročnej spotreby domácností o 4,3 percenta. Ostatné dve zložky konečnej spotreby boli v poklese, pričom pokles konečnej spotreby verejnej správy pokračoval druhý štvrťrok a ešte sa prehĺbil na 7,2 percenta.
Zahraničný dopyt bol medziročne nižší, avšak pokles bol miernejší ako v prvom štvrťroku.
„Napriek poklesu však môžeme vidieť, že objemovo bol vývoz výrobkov a služieb najvyšší. Dovoz výrobkov a služieb ostal na rovnakej medziročnej úrovni,“ uzavrel štatistický úrad.
