"Kašlem na všetky porušenia európskych pravidiel," povedal minulý víkend v televíznej relácii Na telo šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár. Táto veta naznačuje, kam sa bude uberať energetický trh v Európe v čase bezprecedentnej energetickej krízy.
Je pravdepodobné, že európski politici sa budú čoraz viac utiekať k populizmu a ekonomickému nacionalizmu. Solidarita v tomto postoji nemá veľa miesta. Slovenskí politici už na túto vlnu nabehli.
Problém je však v tom, že hranice pre elektrinu sa zavrieť rýchlo nedajú. Prenosové sústavy v EÚ sú prepojené a odstrihnúť sa od nich by trvalo istý čas. A ten politici nemajú.
Extrémne drahú elektrinu a plyn štát stále nevyriešil. Čo má pomôcť domácnostiam a firmám? Čítajte EPH: Určite by to nebola rýchlovka
Energetická kríza si podľa Kollára vyžaduje tvrdé zastropovanie cien elektriny. Predseda Sme rodina nevylúčil ani zoštátnenie Slovenských elektrární, v ktorých má štát len tretinový podiel.
Vláda by podľa neho mala vyhlásiť stav energetickej núdze, uviedol Kollár v televízii Markíza: "To znamená, že by sme kúpili elektrárne."
Túto možnosť v prípade núdzového stavu nevylučuje ani štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS).
Slovenské elektrárne sa ku Kollárovmu nápadu vyjadrovať nechceli. INDEX odkázali na akcionárov.
Podnik z dvoch tretín vlastní český Energetický a průmyslový holding (EPH) podnikateľa Daniela Křetínskeho a partnera J&T Patrika Tkáča spolu s talianskym Enelom (ten už svoj podiel v roku 2015 predal EPH, len transakcia sa ešte definitívne neuzavrela).
